Vincent Hložník –Zápasy a svedectvá

otvorenie výstavy: 4. 5. 2017, 18:00
trvanie výstavy: 5. 5. 2017 –2. 7. 2017
kurátori: Miroslav Kleban, Michal Štofa, Mária Horváthová
Východoslovenská galéria, Hlavná 27

Východoslovenská galéria v spolupráci s občianskym združením CMUK predstavila  výtvarné dielo Vincenta Hložníka, jednej z najvýraznejších osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia.

Skúsenosti z galerijnej praxe naznačujú, že stav povedomia o existencii výtvarného umenia u mnohých návštevníkov kultúrnych inštitúcií častokrát začína a končí pri slovách pekné, krásne, zátišie, krajina, a tak podobne. O niečo lepšie informovaný návštevník pozná pár mien, ako napríklad Benka, Fulla, Galanda. Zrejme mnohí ďalší si pamätajú výrazný autorský rukopis z ilustrácií rozprávkových kníh v podaní Albína Brunovského a Vincenta Hložníka. Práve Hložník však svojou rôznorodou tvorbou zaujal aj trocha odlišnú skupinu konzumentov umenia. Pojem súkromný zberateľ je na Slovensku zrejme ešte menej rozšírený ako slovné spojenie „výtvarné umenie“, no našťastie, entuziastov, nadšencov pre výtvarné umenie pribúda a sú takí, čo sa zberateľstvu venujú už pár desiatok rokov. V súčasnej dobe je ich vklad do diania na výtvarnej scéne pre zainteresovaných zrejmý a podstatný. Vďaka nim aj u nás začína fungovať niečo, čo by sme mohli prirovnať k trhu s umením. No sú aj takí, ktorí nakupujú takmer výlučne len pre naplnenie vlastnej potreby vnímať výtvarný jazyk toho ktorého autora kedykoľvek sa im zažiada. Výstava Vincenta Hložníka vo Východoslovenskej galérii vznikla ako iniciatíva práve jedného z najzanietenejších zberateľov. Predstavila pomerne ohraničený okruh prác, výber z Hložníkovej, inak rôznorodej tvorivej činnosti, s apelom na zameranie zberateľovho záujmu. Kolekcia vytvorená z niekoľkých súkromných zbierok tu zaznamenáva vývoj autorovej maliarskej tvorby v priebehu piatich dekád jeho života. Poukazuje zároveň na koncepčnú kontinuitu tvorby autora či presahy tém, definovaných v tvorivých počiatkoch a prítomných gestách ostatných rokov. 

Jasne pozorovateľné výrazné formálne odlišnosti jednotlivých štýlov a zobrazené, stále aktuálne, pálčivé témy vojny či povstania človeka v jeho svete, naznačujú schopnosť Hložníka efektívne využívať možnosti techník a prístupov pre potreby dramatizácie zobrazeného námetu.

V priebehu štyridsiatych rokov možno v jeho rukopise nachádzať meniace a opakujúce sa vplyvy Cypriána Majerníka, Pabla Picassa a iných. Tvorí temné krajiny s črtajúcimi sa putujúcimi ľudskými a zvieracími figúrami, splývajúcimi v kompozícii tvorenej len niekoľkými linkami, sugestívne, v zhluku krátkych rýchlych ťahov štetca „trieštiace“ sa portréty harlekýnov, ktorých podoba sa ešte nestihla „zaceliť“, odkazujúc na ťažký životný údel. Rovnako tu nájdeme temné pohľady do kaviarní, so striktne delenými plochami geometrických tvarov nábytku, miestností a figúr, to všetko dokumentuje ťažké obdobie a reflektuje človeka v jeho mnohotvárnej podobe.  

V mnohopočetných realizáciách zo sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov Hložník posúva štylizáciu scény a figúry do abstrahujúcich kompozícií. Podobne ako v dielach Francisa Bacona, témy sú už navonok ťažšie čitateľné, tvary takmer nerozpoznateľné, komprimované do dramatických spletencov groteskných grimás, čiernych, červených, ľudských či zvieracích hláv a bielych končatín, ústiacich do farebného, expresívneho gesta. Tu viac než v predošlých rokoch je zdôraznené emocionálne vyznenie diel a vyvstáva potreba použitia aj zmyslového vnímania.

Výrazné štýlové odlišnosti, inšpirácia všeobecne prijatými výtvarnými jazykmi, vytvorenými inými autormi a stále stupňujúca sa naliehavá potreba vyjadrovať sa k ťažkým spoločenským a osobným témam sa stali receptom, ako docieliť spätnú väzbu. Okrem pozornosti laického alebo detského diváka, nachádzajúceho sa v Hložníkových ilustráciách rozprávkových hrdinov, jasne rozpoznateľný autorský rukopis a maliarska tvorba, ktorá niesla morálne odkazy a od šesťdesiatych rokov získala podstatne monumentálnejší výraz, zaujala diváka, schopného čítať jazyky moderny a postmoderny, no rovnako schopného diskusie o kultúrno-spoločenských témach alebo o dejinách umenia.           

Comments are closed.