František Foltýn (1891–1976) – Od košickej moderny k parížskej abstrakcii

Po roku 1970 sa aj vo Francúzsku začal prebúdzať nový záujem o medzivojnovú abstrakciu a v súvislosti s tým aj o Foltýnovu tvorbu jeho parížskeho obdobia. Svedčia o tom mnohé výstavy a korešpondencia, ktorú Foltýnovi adresovali jeho parížski priatelia a kolegovia. V posledných rokoch života teda celkom nečakane zažil rastúce uznanie svojej tvorby späté s hnutím, ktorého bol kedysi členom. Vzhľadom na svoj zdravotný stav a novo vzrastajúcu kultúrnu izoláciu normalizovaného Československa už ale z týchto úspechov pre seba v podstate nemohol nič zásadného získať. Napriek vzrastajúcemu záujmu o jeho dielo 20. a 30. rokov sa rozhodol vo svojich neskorých obrazoch a kresbách neopakovať pred rokmi vydobyté postupy. Skutočnosť, že sa tieto postupy naopak snažil prehodnotiť a ďalej inovovať potvrdzuje autorovu vnútornú integritu. Vďaka nej sa Foltýn aj v povojnovom období umelecky stále približoval k smeru vývoja súdobého európskeho maliarstva.