otvorenie výstavy: 26. 6. 2018 , 18.00
trvanie výstavy: 27. 6. – 21. 10. 2018
kurátorka výstavy: Gabriela Haščáková
Východoslovenská galéria, Hlavná 27
Výstava vo Východoslovenskej galérii predstavuje výber z rozsiahleho diela jedného z najproduktívnejších autorov, ktorý sa počas svojho aktívneho života realizoval vo viacerých žánroch: od voľnej grafiky, ilustrácie, maľby až po scénografiu. Pri tvorbe používal rôzne výtvarné techniky, ich kombinácie a presahy. Pre aktuálnu výstavu zvolený výber, výhradne plošných, grafických a maliarskych diel, bol podmienený danosťami výstavného priestoru.
Výstavou si v tomto roku zároveň pripomíname výročie autorových nedožitých sedemdesiatin.
Jozef Haščák, jeden z posledných Hložníkovcov, vychádzal zo snahy zachovať pôvodné poslanie grafickej tvorby, strážiť kultúru materiálov a čistotu techník. Tradičné postupy remeselnej precíznosti uplatnil vo svojich raných prácach drevorytov s figurálnou tematikou vychádzajúcou z obdivu k starým fotografiám z rodinných albumov. Jeho autorská agenda a tematický záber konvenoval s dokonalým poznaním dedinského prostredia, jeho tradícií, náboženských sviatkov, v tom čase absorbovaných v privátnej mytológii folklórnych hodnôt. Sklenené obrázky z pútí ožili v Haščákových poetických grafických listoch, voňali človečinou a v období vrcholnej normalizácie potešili oko i dušu spomienkami na starých rodičov a ich časy. Charakteristický rukopis precíznej kresby s dôrazom na výrazné oči u dievčat a bohaté vykrútené fúzy u mládencov sa stali autorovou nespornou identifikáciou, ktorá prispela k autenticite výtvarnej poetiky, historikmi umenia označovanej ako „mäkká haščákovská atmosféra pohody“ (Peter Markovič), ktorá sa plne prejavila i v tvorbe viacerých grafických zátiší.
Drevoryty s expresívne modelovanými figuratívnymi kompozíciami citujúcimi ľudové drevorezy sa pozvoľne pretransformujú v motívy lineárne, výrazne redukujúce figurálny element. Často v kontrastných kompozičných súvislostiach väzieb na grafickú štruktúru. Haščákov poetizmus a poetika celkom nevymizli, ich transformované reziduá sa stávajú súčasťou novovzniknutého výtvarného jazyka, vždy s dôrazom na kvalitu kresebného podania, ktoré implicitne jeho výtvarný prejav reprezentuje.
Na hranici sedemdesiatych a osemdesiatych rokov dochádza k výraznej zmene. Techniku drevorezu nahrádza serigrafia, ktorá poskytuje autorovi široké možnosti experimentu s najrozličnejšími štruktúrami a minimalizmom, ktorý sa stal jeho bytostným posolstvom, rozvíjaným veľkorozmernými grafickými listami. Minimalizmus znaku, gesta korešponduje s farebnou striedmosťou čiernych, bielych, sivých a fialových tónov, často tlačených na čierny papier. Zaujatie úspornosťou sa stalo Haščákovou výtvarnou fundamentálnou ontológiou na nasledujúce roky, pričom dynamické plochy pozadia, často sa navzájom prelínajúce, tvoria kontrast centrálnemu prvku, expresívnemu gestu znaku. Časom experimenty grafiky smerujú k mnohovrstevnosti. V deväťdesiatych rokoch dochádza ku kombinácii geometrických štruktúr s lineárnymi prvkami, ktoré pôsobia dynamicky, nezriedka drobnopisný detail prispieva k vizuálnemu obohateniu štruktúry kompozície.
Figuratívne motívy v Haščákovej tvorbe sa začali znova objavovať koncom deväťdesiatych rokov. Plošné, štylizované siluety postáv so vzrušenými gestami, výrazne modelovanými hranami a fragmentami končatín, predovšetkým rúk s doširoka roztiahnutými prstami, gestom, ktoré sa u Haščákových figúr objavovalo i v raných prácach. Objavuje sa nanovo farebnosť, celofarebné grafické listy vystriedajú monochromatické biele a čierne tlače kombinované s výraznými farebnými detailami. Návrat k serigrafii využíva opäť možnosti prekrývania vrstiev farebných plôch rozličnej intenzity a hustoty. Posledná autorova tvorba nadväzuje kontinuitne na vývoj, v ktorom dominuje kompozícia a štruktúra s priam vizuálnou výbušnosťou farby reprezentovanej nervným gestickým detailom, často na pozadí geometrickej konštrukcie.
Technika sieťotlače mu neskôr umožnila využitie interdisciplinárnych poznatkov ako materiál, ktorý na veľkorozmernej ploche umožnil experiment nekonečne sa variujúcich štruktúr vytvárajúcich fundamentálny plošný základ pre charakteristické haščákovské expresívne gesto, to, ktoré bolo signatúrou jeho rukopisu, či už sa pohyboval v realistickej alebo abstraktnej podobe.
Výstava zahŕňa diela Jozefa Haščáka zo zbierok Východoslovenskej galérie, Galérie umelcov Spiša, súkromnej zbierky Andreja Haščáka a ďalších 3 súkromných zbierok.
Doc. akad. mal. Jozef Haščák (1948 – 2012) študoval v rokoch 1966 - 1972 na Vysokej škole výtvarných umení u prof. Vincenta Hložníka v odbore voľná grafika a knižná ilustrácia. Od roku 1976 vystavoval na viac než 30 samostatných výstavách doma i v zahraničí. V roku 1987 získal cenu Martina Benku a v roku 1989 Čestné uznanie na 7. Medzinárodnom bienále v Banskej Bystrici. Do roku 2012 pôsobil na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej Univerzity v Košiciach. Haščákova tvorba je zastúpená v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, Považskej galérie umenia v Žiline, Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Národnej galérie v Prahe, v mnohých súkromných zbierkach a pod.
