sprístupnenie výstavy: 17. 7. 2018 / 10:00
trvanie výstavy: 17. 7 – 14. 10. 2018
miesto výstavy: Východoslovenská galéria, Hlavná 27
kurátori: Miroslav Kleban, Katarína Nádaská
Výstava Socha, duch, obraz, svetlo predstavuje umenie obdobia gotiky a baroka zo zbierky Východoslovenskej galérie. Galéria vznikla na prelome rokov 1951/1952 ako najstaršia regionálna galéria na Slovensku. Svoju zbierku začala budovať od apríla 1952. Kolekcia starého umenia vznikla v priebehu prvých desaťročí fungovania galérie.
Diela pochádzajú z prevodov výtvarných diel z iných štátnych inštitúcií do zbierky galérie a z nákupov od súkromných vlastníkov. Vzhľadom na úlohu zverenú Východoslovenskej galérii dokumentovať a chrániť výtvarné umenie regiónu sa pri budovaní fondu výberovo dostali do zbierky aj diela starších výtvarných dejín. Hlavným profilom zbierky je však umenie 19. a 20. storočia. Kolekcia staršieho umenia teda predstavuje istý chronologický presah s dokumentačným a muzeálnym významom.
Charakter diel v zbierke galérie z obdobia gotiky a baroka spočíva v solitéroch, ktorými galéria selektívne dokumentuje aj toto obdobie vývoja dejín umenia na východnom Slovensku. Tieto jednotliviny majú rôznu výtvarnú kvalitu a stupeň uchovania. Hoci kolekcia nepredstavuje koncepčný ani systematický dejinný prehľad, aj napriek tomu uchováva kvalitné príklady umeleckej tvorby, uplatnenej v severovýchodnej časti uhorského kráľovstva.
V roku 1994 bola zostavená prvá stála expozícia „Starého umenia v zbierkach Galérie J. Jakobyho Košice“, ktorá chronologicky predstavovala diela od obdobia stredoveku po 19. storočie.
Aktuálna výstava síce stavia na tradícii spomenutej prvej stálej expozície, ale na rozdiel od nej má zámer predstaviť čo najväčší rozsah výlučne najstarších diel galerijnej zbierky od obdobia gotiky po barok bez presahu do 19. storočia. Kolekcia 19. storočia totiž už predstavuje jeden z ťažiskových okruhov galérie, prítomný v mnohých iných výstavných projektoch.
Prezentované diela gotiky a baroka opúšťajú depozitár galérie zriedkavo a preto na tejto výstave dostávajú priestor v plnom rozsahu. Exponáty chronologicky spadajú od konca 14. storočia po koniec 18. storočia. Návštevník sa zoznámi s najstarším dielom galérie, s najďalej zapožičaným dielom, s dielom najvzdialenejšej proveniencie či s dielami, ktoré galérii v skutočnosti nepatrili. Z pohľadu profilácie zbierkového fondu galérie na 19. a 20. storočie predstavujú diela starého umenia marginálny, kvantitatívne malý a spravidla uzavretý súbor, do ktorého nepribúdajú nové akvizície. Význam tejto kolekcie teda nespočíva vo „veľkých dejinách“ gotiky a baroka, ale vo vyrozprávaní „malých dejín“ historického dedičstva regiónu a jeho umeleckej zbierky, uchovávanej Východoslovenskou galériou.
Východoslovenská galéria pri tejto výstave nemá pozíciu arbitra, ktorý by umenie tvoril. Svoje miesto tu zastáva skôr ako múzeum umenia, ako inštitúcia-zberateľka, ktorá dokumentuje, ochraňuje a pre budúcnosť uchováva kultúrne dedičstvo svojej krajiny. Zbierka Východoslovenskej galérie má tiež svoju históriu a vývoj, ktorým si za 65-ročné dejiny prešla. Budovali ju nasadenie zakladateľov a odbornosť prvej generácie akademicky vzdelaných historikov umenia, ale aj spoločenské okolnosti. Spolu so zbierkovými predmetmi tak uchováva galéria aj ich príbehy, ktoré sa stávajú príbehmi zbierky.
Inštalácia voľne zohľadňuje poradie, v akom diela pribúdali do zbierkového fondu. Na popiskách sa návštevník dočíta aj podrobnejšie údaje k dielu, ako je zvyčajné, a to o nadobudnutí diela príp. o reštaurovaní. Spomedzi diel vystupujú tie, kde kurátori návštevníka pristavujú pri ich príbehu a pootvárajú mu tak inak zatvorené dvere do depozitára a svojich pracovní.
Zriedkavo vystavovaná kolekcia najstarších diel Východoslovenskej galérie prináša výnimočný zážitok zo stretnutia s dobou, kedy umenie bolo remeslom a estetika krásou. Minimalistická, ale zato barokovo efektná inštalácia odhaľuje životné cykly a príbehy umeleckých predmetov, sôch a obrazov, prepojených duchovnosťou a svetlom, v galerijnej zbierke.
