VSG v Banskej Bystrici: Kúzelný svet vonkajšieho zdania

Výstava Kúzelný svet vonkajšieho zdania je reprízou výstavy prezentovanej vo Východoslovenskej galérii v roku 2020. Nejedná sa o jej presnú prenesenú verziu, ale obmena nastala pri výbere diel, ktorými sa kontext výstavy rozšíril o Banskobystrický región a celé stredné Slovensko. V období predzvesti významných zmien predstavovali urbánne centrá prelomu predminulého a minulého storočia strediská kozmopolitného a bohémskeho života. Priemyselná revolúcia ovplyvnila život ľudí v mnohých oblastiach a posunula módu k oveľa širšiemu okruhu zákazníkov. Výstava sa nesústreďuje len na módu dám, ale poukazuje aj na vkus pánov v období medzi rokmi 1890 a 1914. Hierarchicky prehodnocuje dôležitosť vkusu a diferenciáciu, na základe ktorej sa spoločenské vrstvy odievaním odlišovali. Názov výstavy je odkazom na prvú časť knihy Gillesa Lipovetského Říše pomíjivosti, v ktorej sa autor zaoberá dejinami módy, poukazuje aj na vznik marketingových stratégií a voľného predaja z pohľadu konzumnej spoločnosti. Na jednej strane móda ilustruje aristokratický étos okázalosti a utrácania, avšak je v priamom protiklade voči modernému meštianskemu duchu šporovlivosti. Na strane druhej však móda zapadá do štruktúry modernej spoločnosti a pôsobí na hravú povrchnosť mondénneho sveta.

Výstava si nedáva za cieľ predostrieť hĺbkovú analýzu odievania v tomto období, ale tematicky poníma dôležitosť vkusu a status, ktorý pomocou odevu manifestovala vtedajšia aristokracia a buržoázia. Ambíciou tejto výstavy je stručne demonštrovať prítomnosť módy v dielach umelcov pôsobiacich v prelomových rokoch 19. a 20. storočia a predstaviť ju v širších súvislostiach kultúrnospoločenského zázemia. Módne trendy kozmopolitizmu a bohémstva môžeme pozorovať v dielach umelcov ako Elemír Halász-Hradil, Ernest Rákosi, Ákos Aranyossy, Maximilián Kurth, Július Éder, Konštantín Kövári-Kačmarik, Július Rudnay, Andrej Bača, Koloman Hažlinský, Ľudovít Čordák, Emil Alexay-Olexák, Leopold Horovitz, Július Török, István Csók, Dominik Skutecký, atď.

Odev bol v tomto období vnímaný ako prejav kultúry a symbol postavenia jednotlivca v spoločnosti. Aristokracia si držala svoj status vyššieho postavenia aj v móde a oproti ľuďom s nižším ekonomickým postavením sa odlišovali ich odevy farbou, materiálom i štýlom. Priemyselná revolúcia však priniesla aj slobodu voľby jednotlivca v odievaní a posunula módu k oveľa širšiemu okruhu jej užívateľov. Priemyselne vyrábané odevy si získali popularitu a znížili celkovo cenu odevov, ale aj kúpu odevov z druhej ruky. Začiatok nového storočia predstavoval obdobie optimizmu. S nástupom masovej výroby ako dôsledku priemyselnej revolúcie sa vo veľkých mestách na prelome storočí formoval módny priemysel. Voľný výber tovaru bol koncept dovtedy takmer nepoznaný.

Dejiny odevu však nemusia byť obmedzené iba na skúmanie historického vývoja, ale môžu sa orientovať aj na dejiny tela, nie však jeho fyzickú a biologickú entitu, ale symbolicky vnímanú líniu a siluetu a jej interpretáciu. V tomto ponímaní môže byť móda chápaná ako fenomén, do ktorého si projektujú ľudia svoje záujmy, túžby, skúsenosti, očakávania, zásady. Premeny rôznych siluet mužského a ženského odevu úzko súvisia so stavom spoločnosti, jeho triednou segregáciou, ekonomickou úrovňou, politickou i náboženskou orientáciou, dokonca i úlohou genderových rolí. Hans Belting popisuje telo ako miesto, kde sa utvárajú mentálne obrazy sveta, a zároveň ako médium, ktoré môže byť vďaka svojej viditeľnosti a vzhľadu nositeľom oných obrazov. Tento fenomén dokonca nazýva antropológiou obrazov. Spoločnosť sa v 19. storočí priam rozpadla na rôzne triedy, ktoré boli striktne rozdelené. Nepísané pravidlá etikety zasahovali rôznymi spôsobmi do bežného života týchto spoločenských vrstiev a reštriktívne obmedzovali nielen ich správanie, ale aj obliekanie. Odev však nebol iba symbolom statusu. Pre ženy predstavoval predovšetkým fyzické, ale i psychologické obmedzenie, a to kvôli dlhým korzetom, ktoré sa sťahovali až k bokom, šnurovačkám a krinolínam, ktoré značne limitovali pohyb. Tieto pravidlá boli aristokratom a buržoázii vštepované od malička a rôznili sa podľa spoločenského postavenia, vekovej skupiny, či príležitosti. Zároveň sa však začínal rodiť aj nový životný štýl. Začal sa boj o emancipáciu žien.

V priestoroch verejných čitární, kúpeľov a mestských kasín sa tiež v tomto období odohrával proces emancipácie strednej vrstvy. Ašpirácia individuality v odievaní bola zrazu možná a keď sa už niekto rozhodol pre kúpu oblečenia na mieru v módnom dome, nosili sa tieto odevy až kým sa doslova na majiteľovi nerozpadli. Módne zmeny boli v tom čase extrémne pomalé v porovnaní s tými dnešnými. Niekedy zmena v šatníku trvala aj celé dekády. Pre porovnanie sa dnes predstavuje okolo 50 kolekcií ročne a tento trend rýchlej módy nekladie dostatočný dôraz na kvalitu materiálu, hodnotu práce a dopad na životné prostredie. Výstava predkladá obraz o spoločnosti reprezentovaný na maľbách, kresbách, grafikách a dobových fotografiách v období belle epoque. Toto obdobie je najčastejšie vnímané ako obdobie radosti, inovácií, eufórie a rozvoja. Avšak je to aj doba komplexná, plná paradoxov, triednych rozdielov, chudoby a nedostatku. Predstavuje fenomén, ktorý sa dá premietnuť na každú dobu, i keď zvonku s odstupom času pôsobí odlišne.

Štefánia Ďuricová