Vernisáž: 5. 5. 2022 o 18:00
Trvanie výstavy: 6. 5. 2022 - 28. 8. 2022
Kurátor: Miroslav Kleban
Výstavný priestor C, Hlavná 27, Košice
Komorná prezentácia Jozefa Kornucika (1938 – 1977) je expozičnou intervenciou, či expozičným experimentom výstavnej dramaturgie Východoslovenskej galérie. Výstava je reakciou na samostatnú výstavu súčasného vizuálneho umelca, autora strednej generácie Jána Vasilka. Prezentované diela sú úzkym výberom špecifickej témy a formy, výhradne zo zbierky Východoslovenskej galérie.
Cieľom tohto experimentálneho zásahu do výstavného plánu nie je, ako sa na prvý pohľad môže zdať, prvoplánová formálna príbuznosť tvorby oboch autorov, ale snaha o generačný dialóg na základe umelecko-historickej analógie. Tvorba Jozefa Kornucika mala širší záber a aktuálne prezentovaná kolekcia je výňatkom jeho prác, ktoré vznikali pod vplyvom geometrickej abstrakcie. Kornucik sa okrem maľby, kresby a grafiky venoval aj monumentálnym dielam do interiérov a pre verejnú architektúru. Túto výstavu môžeme preto považovať za tematickú kolekciu zameranú na čistotu plošnej geometrie, ktorá dostala samotného autora do výnimočnej polohy, a to do polohy absolútnej abstrakcie. Predmetné diela vo výstave vznikali na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Sú situačným záznamom, odklonom od predmetného sveta naturalizmu a ideológie. Geometrická epizóda Jozefa Kornucika je vo vzťahu k iným dielam jeho samého v rozpore vo výtvarnom prejave. Absencia predmetného sveta je tu nahradená plošnými kompozíciami diagonál, vertikál a horizontál, ktoré častokrát pôsobia ako grafický znak, určitý symbol zhmotnenia pocitov pretaveného do rozkolísanej, „barokovej“ geometrie. Kornucik nie je vyhranený minimalista. Jeho geometria nepôsobí príliš racionálne, a to aj vďaka dráždivej farebnosti, ktorá v momente zaujme svojou expresivitou. Kornucikove kompozície sú o niečo agresívnejšie než minimalistický jazyk oficiálnych reprezentantov geometrickej abstrakcie. V istom smere sa jeho práce ponášajú na diela maďarského neo-avantgardného umelca Imreho Baka, avšak u Kornucika nachádzame viac dramatickosti, menej optickej hry a priestorovosti. Je to snaha o konštruktivistické štylizovanie vnímanej, resp. videnej reality.
Kornucik nebol členom skupín, ktoré v 60. rokoch reprezentovali abstraktné a konceptuálne tendencie v našom povojnovom umení. V ohľade ikonických 60. rokov je Kornucik solitérnym zjavom, jeho geometrický výtvarný jazyk je epizódou, ktorú zaiste ovplyvnil udalosti prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia. Boli to udalosti ako dobíjanie kozmu, industrializácia i nebezpečné ticho medzi východom a západom. Kornucikova abstrahujúca epizóda predstavuje výpoveď emocionálnej geometrie, je dekoratívnym rastrom, ktorý v neposlednom rade adekvátne dopĺňa príbeh našich dejín umenia po roku 1945.
