Vernisáž: 15. 4. 2025, 18.00
Kurátorky: Zuzana Janečková, Dorota Kenderová
Trvanie výstavy: 16. 4. 2025 – 24. 8. 2025
Sieň C, Hlavná 27, Košice
Maliarka s výrazným rukopisom. Dievča, milenka, manželka, matka, staršia dáma. Krásna, distingvovaná, jemná, vzdelaná. Neuchopiteľná ako sen, na ktorý sa snažíme rozpamätať tesne po prebudení a vidíme len fragmenty, ktoré nám utkveli v pamäti. Kladie svojimi dielami otázky a stimuluje predstavivosť. Je zámerne minimalistická a vizuálne mäkká, ale aj mrazivá a temná zároveň.
Výstava Prebdená noc umelkyne Edity Spannerovej je zameraná na pohľad. Nesnaží sa jej tvorbu predstaviť komplexne ani z hľadiska chronológie či cez odkazy na podobnosti a inšpirácie z dejín umenia. Hľadá pohľad súčasný. Tajomný, znepokojivý, prázdny, temný, melancholický, hlboký, unavený, anonymný až mimozemský. Reflektuje jednu z najvýraznejších čŕt jej rukopisu - opakujúce sa hlboké čierne oči bez zreničiek, ktoré v doterajších kunsthistorických interpretáciách buď do očí bijúco absentujú alebo sú spomenuté len okrajovo a stručne. Obklopuje ich tajomné ticho. Výstava toto ticho, hĺbku či prázdnotu otvára. Upozorňuje na osamelosť, potlačené traumy, plynutie času, oddych, nikdy nekončiacu starostlivosť a biopolitiku spánku. Premýšľa nad životom autorky, ktorá mala v čase vypuknutia 2. svetovej vojny 20 rokov. Hneď pri vstupe pozýva diváctvo do vnútorného dialógu. Ocitáme sa v nej na hranici dňa a noci, spánku a bdenia, sna a skutočnosti. Ohýba priestor a pozerá sa naň cez tmavé hlboké oči, ktoré sa stali značkou jej výrazného a na prvý pohľad rozpoznateľného rukopisu. Autorka ho našla veľmi rýchlo už v začiatkoch svojej tvorby.
Samotný názov Prebdená noc je inšpirovaný rovnomenným dielom z roku 1959 a evokuje hneď v úvode nekonečnú únavu. Je na ňom mladá žena, matka, sediaca na posteli, strážiaca dieťa v horúčkach. Evidentne sama potrebuje objatie a oddych, to jej však poskytuje len kreslo a červený padajúci pléd. Osamotenie a intimitu tohoto až martýrskeho stavu, pozná každá matka/otec sediaca/ci pri svojom dieťati padajúc opakovane od vyčerpania plná/ý strachu a zúfalstva. Vyobrazenie je ikonické a nepotrebuje žiadne ďalšie slová. Zostáva len ticho, v ktorom počuť každý nádych a výdych. V tomto tichu a intimite máme možnosť zastaviť sa, uvedomiť si dočasnosť a krehkosť života. Sústrediť sa na detaily. Závesy, ktoré tvoria členenie a architektúru výstavy reflektujú tenké a prerušované hranice medzi snom a skutočnosťou, etapami života či hĺbkou ostrosti našich spomienok.
Okrem spomínaného dialógu v rámci ústredného diela rozohráva výstava s divákom aj imaginatívnu hru týkajúcu sa plynutia času. Konfrontuje ho s pohľadmi žien rôznych vekových kategórií. Zahalených v polopriesvitných závojoch, s tajomným úsmevom, vážnou tvárou, skrývajúce sa za maskou, na pozadí dramatických stromov či so symbolickými predmetmi zdôrazňujúcimi neúprosné starnutie. Ľudskú bytosť vníma ako krajinu plnú prekvapení s vlastným biorytmom. Po prebdenej noci sa totiž podľa posledných výskumov môže dostaviť aj ambivalentný stav tela a mysle - fyzická únava sprevádzaná mentálnou eufóriou, ktorá nám umožňuje nielen prežiť takéto extrémne situácie, ale často prináša aj nečakaný pohľad na realitu. Tento paradoxný stav tela a mysle poukazuje na fascinujúcu schopnosť ľudského organizmu adaptovať sa v hraničných podmienkach.
Edita Spannerová (1919 - 1990) sa narodila v Prešove a pôsobila v Košiciach a Bratislave. Študovala v Budapešti u profesora Ferenca Helbinga, Jenő Harangyho, Lóranda Sarkányho a Károlyho Koffána. Počas svojho života mala možnosť navštíviť viaceré krajiny, ktoré ju inšpirovali (Francúzsko, Maďarsko, Bulharsko, Rusko, Turecko, Egypt, Taliansko, Španielsko, a i.). Bola jednou z prvých výrazných ženských povojnových umelkýň, členka Spolku východoslovenských výtvarných umelcov v Košiciach a Východoslovenského kultúrneho spolku Svojina.
kurátorky: Zuzana Janečková, Dorota Kenderová
produkcia a koordinácia: Valér Bakajsa, Michal Štofa
inštalácia a adjustácia diel: Peter Vrábeľ, Richard Tomory, Adriana Štetiarová
grafický dizajn: Jozef Tušan
písmomaliarstvo: Jiří Teo Mateja
PR: Soňa Stano Jambrichová
galerijná pedagogika a sprievodné programy: Petra Filipiaková, Viera Ballasch Dandárová
Ďakujeme za zapožičanie diel Slovenskej národnej galérii, Krajskej galérii v Prešove, Oravskej galérii a súkromnému zberateľovi Jozefovi Pokornému.
* Touto výstavou otvárame dramaturgickú sériu výstav zameranú na rôzne traumy a ich liečenia. Budeme sa v nej venovať silným príbehom vybraných umelkýň.
Edita Spannerová (1919 - 1990) sa narodila v Prešove a pôsobila v Košiciach a Bratislave. Študovala v Budapešti u profesora Ferenca Helbinga, Jenő Harangyho, Lóranda Sarkányho a Károlyho Koffána. Počas svojho života mala možnosť navštíviť viaceré krajiny, ktoré ju inšpirovali (Francúzsko, Maďarsko, Bulharsko, Rusko, Turecko, Egypt, Taliansko, Španielsko, a i.). Bola jednou z prvých výrazných ženských povojnových umelkýň, členka Spolku východoslovenských výtvarných umelcov v Košiciach a Východoslovenského kultúrneho spolku Svojina.
