Vernisáž: 14. 11. 2024, 18.00
Kurátor: Miroslav Kleban
Trvanie výstavy: 15. 11. 2024 – 30. 3. 2025
Sieň C, Hlavná 27, Košice
Východoslovenský rodák rómskeho pôvodu, výtvarník Rudolf Dzurko patrí na Slovensku medzi takmer nepoznaných a nespracovaných umelcov. Patrí ku generácii autorov povojnového umenia, ktorý si vytvoril osobitný autorský rukopis v podobe špeciálnej techniky drteného skla, ktorým vytváral svoje plastické asambláže. V kontexte rómskej kultúry predstavuje Dzurko doslova fenomén, ktorého tvorba je samostatnou kapitolou umeleckých prejavov v rámci československého umenia a nemá obdobný ekvivalent. Rudolf Dzurko sa narodil v obci Pavlovce na východnom Slovensku v okrese Vranov nad Topľou ako jeden zo štyroch synov. Jeho otec utiekol koncom II. svetovej vojny pred Nemcami do severočeského pohraničia spolu so svojimi synmi. Dzurko sa pôvodne učil obuvníckemu remeslu no školu nedokončil. Jeho rebelská a temperamentná povaha mu predurčila osud pustovníka a človeka nebojácneho pred novými skúsenosťami. Ako štrnásťročný utiekol z domu a začal sa venovať rôznym manuálnym profesiám. Pracoval ako murár, kurič, či robotník v sklárňach. Jeho pracovná morálka a chuť pracovať manuálne v ňom podnietila sklony k výtvarnému umeniu, hoci sám seba za umelca nikdy nepovažoval (v roku 2002 bola vydaná Dzurkova monografia „Já nedělám umění“ v česko-nemeckej jazykovej mutácii). Práca so sklom sa pre Dzurka stala poznávacím rukopisom, jedinečnou autorskou technikou. Rôzne farebné sklá rozomlel v špeciálnom mlynčeku a zo vzniknutého skleneného piesku vytváral svoje pozoruhodné kompozície, ktoré boli v mnohých prípadoch inšpirované spomienkami na detstvo a život prežitý v rómskej komunite. Hoci sa pravdepodobne pre absenciu akademického výtvarného vzdelania Dzurko pokladá sa naivného umelca, aj tento výstavný a výskumný projekt má ambíciu pomocou umelecko-historickej revízie a prehodnotenia jeho tvorby poukázať na spojitosť so surrealizmom a magickým realizmom, s odvahou prirovnať napríklad k tvorbe mexickej maliarky Fridy Kahlo. Umelecká tvorba Rudolfa Dzurka je známa predovšetkým v českom prostredí, od začiatku 70. rokov začína jeho meno rezonovať najmä v rámci rôznych národopisných a etnografických výstav, ktoré sa zameriavali na rómsku minoritu. Svojej umeleckej činnosti sa Dzurko venoval popri civilnom zamestnaní, preto je pozoruhodné, že po sebe zanechal veľkú umeleckú pozostalosť, ktorej veľká časť je dnes v zbierkach Múzea rómskej kultúry v Brne, ktoré je hlavnou spolupracujúcou organizáciou pri realizácii prvej samostatnej výstavy Rudolfa Dzurka vo Východoslovenskej galérii a vôbec na Slovensku. Od roku 1989 pôsobil Dzurko „na voľnej nohe“, venoval sa aj rezbárstvu v 90. rokoch predával vlastnoručne vyrobené turistické suveníry na Karlovom moste v Prahe. Dzurko bol aj skvelým hudobníkom a rozprávačom, jeho fantázia nepoznala hraníc a jeho príbehy zo života Rómov sršali humorom. Meno Rudolfa Dzurka je známe aj v prostredí politického a kultúrneho undergroundu v súvislosti s niektorými signatármi Charty 77, ktorých Dzurko v čase prenasledovania ukrýval. Prvá samostatná výstava Rudolfa Dzurka prezentuje desiatky prác vytvorených technikou rozomletého skla a drevených figurálnych plastík, ktoré odkazujú na rómsku kultúru a tradície. Výstava je pokračovaním programu vedecko-výskumnej činnosti prehodnocovania stredoeurópskych dejín umenia a rehabilitovania doposiaľ nespracovaných či málo známych autorov z hľadiska inklúzie a revízie umelecko-historických kontextov.
