Vernisáž: 19. 10. 2021 o 18:00
Trvanie výstavy: 14. 10. 2021 - 1. 5. 2022 (predĺžená)
Kurátor: Michal Štofa
Alžbetina 22, Košice
Vystavujúci autori:
Rudolf Altrichter, Emanuel Andrássy, Ákos Aranyossy, Margita Balšianková - Lacková, Blažej Baláž, Andrej Barčík, Štefan Belohradský, František Blažo, Marko Blažo, Viera Bombová, Albín Brunovský, Stano Bubán, Alexander Bortnyik, Alexander Bugan, Július Bukovinský, Milan Dobeš, Andrej Doboš, Lucia Dovičáková, Janka Duchoňová, Igor Ďurišin, Matilda Čechová, Alexander Eckerdt, Oskar Felber, Svetlana Fialová, Tomáš Filo, Daniel Fischer, Nataša Floreanová, Ľudovít Fulla, Ondrej Gavalda, Tibor Gáll, Viera Gergeľová, Július Hegyesy, Vincent Hložník, Jozef Jankovič, Peter Javorík, Jensen, Maroš Juhás, Roman Juhás, Peter Kalmus, Dušan Kállay, Michal Kern, Alojz Klimo, Tamara Klimová, Peter Kocák, Vojtech Kolenčík, Tamara Kolenčíková, Jozef Kornucik, Eugen Krón, Michal Machciník, Jozef Marastoni, Edita Maxonová, Věruna Melčáková - Juneková, Juraj Meliš, Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič, Michal Murin, Ové Pictures (Veronika Obertová a Michaela Čopíková), Milan Paštéka, Jarmila Pavlíčková, Štefan Prukner, Zlatica Reištetterová, Ludwig Rohbock, Juraj Ruttkay, Katarína Rybnická, Gejza Schiller, Emil Sedlák, Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko, Rudolf Sikora, Boris Sirka, Koloman Sokol, Oliver Solga, Július Szabó, Ivan Štubňa, Peter Valiska - Timečko, Jozef Tušan, Hans Trudel, Zdeněk Veselý, Jaroslav Vodrážka, Ján Zelinka, Ernest Zmeták.
Výstava predstavuje výber z kolekcie grafiky, zbierkového fondu Východoslovenskej galérie, zahŕňajúc výtvarné diela vytvorené od polovice 19. storočia po súčasnosť. Tvorí tak zhodnotenie grafického fondu VSG pred realizáciou stálej expozície. Vybranú kolekciu dopĺňajú vypožičané umelecké realizácie súčasných autorov, tvoriacich v odbore komunikačného dizajnu alebo úžitkovej grafiky, Tomáša Fila, Ondreja Gavaldu, Petra Javoríka, Romana Juhása, Maroša Juhása, Ové Pictures (Veronika Obertová a Michaela Čopíková), Jozefa Tušana a Jána Zelinku. Menovaní autori vo svojej voľnej tvorbe posúvajú hranice grafiky, fyzicky zasahujú do priestoru, pracujú s textom, počítačovou animáciou a k propagácii vo veľkej miere využívajú internet ako v súčasnosti zrejme najudržateľnejší a najekologickejší nosič pre vnímanie, šírenie a propagáciu ich práce.
Názov výstavného projektu úmyselne zavádza, keď hovorí o jednom médiu, ktoré však množstvom podôb, rôznorodosťou technologických prevedení a flexibilitou bolo a je naopak jedno z výrazovo najrozmanitejších. Zbierková kolekcia obsahuje širokú škálu námetov od portrétu, cez figúru, krajinu, architektúru, až po abstraktné a konceptuálne realizácie. Všetky môžeme považovať za voľnú grafiku (voľnú tvorbu autora), no každá jednotlivo je svojou podstatou zdeľovacím prostriedkom. Rozmnožiteľnosť výtvarného diela prostredníctvom grafických techník ho tvorí dostupnejším, no zároveň z istého uhla pohľadu môže vytvárať dojem menšej originálnosti alebo dokonca menšej hodnoty. Opak je pravdou. Množstvo kópii diela rozširuje povedomie o tvorbe autora, o výtvarnom umení o kultúre. Filozofia a idei zakódované v autorskom jazyku sa s každým výtlačkom šíria, uchovávajú a dedia. Proces šírenia týchto zdelení sa ešte zjednodušil a zrýchlil využívaním digitálnych technológii a internetu. Keď v roku 2009 Trienále Plagátu Trnava uviedlo ako ďalšiu súťažnú kategóriu popri plagáte, dizajn webových stránok, vyvolalo to u časti, zväčša staršej generácie slovenských grafických dizajnérov, puristov, pohoršenie. Jeden z kurátorov daného ročníka, Zdeno Kolesár neskôr v katalógu k výstave toho ročníka napísal: „Môžeme však nadobudnúť dojem, že sa plagát unavil, premenovali sme ho na baner, billboard, citylight, či megaboard. Z môjho pohľadu na tom však nezáleží. Veď dobrá myšlienka nie je, ani nemôže byť, uzavretá vo formáte. Ona je podstatou toho média. Plagát nie je iba formát, plagát je myšlienka. Preto ani nová súťažná kategória toho ročníka, Dizajn webových stránok, nie je vzdialená podstate činnosti grafických dizajnérov.“ Túto filozofiu môžeme alebo mali by sme uplatniť aj pri vnímaní diel realizovaných vo voľnej grafike, respektíve ktoromkoľvek médiu. Ako príklad snáď vhodne poslúžia tu predstavené priestorové diela Ondreja Gavaldu, Jána Zelinku, Ové Pictures, či digitálne animácie určené pre virtuálny priestor sociálnych sietí Romana Juhása.
V prípade diela Face to Face (Tvári v tvár), grafického dizajnéra Ondreja Gavaldu, sa jedná o interaktívny písmový systém, „inovatívny spôsob zobrazovania dvoch odlišných informácií na jednom reliéfnom povrchu. Každá z informácii je viditeľná pod iným pozorovacím uhlom. Povrch pokrýva séria reliéfnych ihlanových modulov, pre ktoré bolo navrhnuté autorské modulárne písmo.“ Vystavené dielo je jednou z dvoch častí celku. Interakciu s divákom v tomto prípade zabezpečuje manuálne rotačná horná polovica voľne v priestore stojaceho objektu. Pri letmom pohľade dielo vzbudzuje dojem abstraktného objektu, no pri zmenu uhla pohľadu počas otáčania časti diela sa z geometrických čiernych a bielych plôch začnú črtať tvary písmen a slov.
Sochár Ján Zelinka vytvoril v rámci aktuálnej série Anonomy, dielo Jelenica, ktoré môžeme považovať za priestorovú grafiku, keďže je otlačkom tela mŕtveho zvieraťa na ploche papiera. Štruktúru a kresbu dielu dodáva voda, krv a časti srsti. Dielo je monotypiou, jediným autorizovaným otlačkom i deď v priebehu procesu ich môže vzniknúť niekoľko. Autor tu ďalej spracúva otlačok vznikajúci ako vedľajší produkt pri technologických postupoch odlievania, ktoré využíval pri tvorbe diel predchádzajúcich sérií. Ján Zelinka reaguje na vzťah človeka a prírody, respektíve človeka a živých organizmov. Vo formách sarkofágov, odliatkov a otlačkov, vytvára záznamy ich existencie, pomníky alebo posledné stopy po ich živote.
Výstava Grafika – jedno médium sa pokúša prostredníctvom formálneho porovnávania grafických realizácií mapovať vývojové etapy naprieč dekádami či medzi jednotlivými autormi. Pokúša sa načrtnúť ďalšie smerovanie v prácach presahujúcich hranice média, smerujúce k digitalizovanej, udržateľnej a ekologickej polohe. Rovnako sa snaží predstaviť grafické médium v jeho rozmanitosti, ilustruje jeho pôvodnú závislosť na reprodukovateľnosti a teda šírenie vo veľkých množstvách minutého kvalitného papiera. V kontexte súčasnej ekologickej situácie, prebiehajúcich globálnych klimatických zmien, si kladie otázku, či je toto médium trvalo udržateľné. Zároveň sa snaží na ňu odpovedať.
