Vernisáž: 30. 10. 2024, 18.00
Kurátor: Michal Štofa
Trvanie výstavy: 31. 10. 2024 – 26. 1. 2025
Alžbetina 22, Košice
Výstava Periféria vedomia je retrospektívnym pohľadom na viac než polstoročnú prácu, ešte stále produktívneho umelca, šperkára, medailéra a sochára, Imricha Svitanu. Predstavuje snahu zrevidovať, prehodnotiť a opätovne predstaviť výber z vyše šesťdesiat rokov trvajúcej rozsiahlej tvorivej činnosti, pozostávajúcej z voľnej kresby, kresby vtipov, ilustratívnej študijnej kresby - motívmi prepájajúcej dvojdimenzionálne a trojdimenzionálne výtvarné médiá; komornej plastiky, sochárskej tvorby, monumentálnych realizácií pre verejný priestor, série zoomorfných preliezok pre detské ihriská, tvorby medailí a v neposlednom rade šperkárskej tvorby.
Za tak rozsiahlym zoznamom výtvarných druhov, nedozerným počtom štúdií, návrhov a finálnych realizácii, stojí predovšetkým autorova nepokojná, nikdy neodpočívajúca myseľ. Ako na bežiacom páse produkuje hravé skrumáže námetov, ústiacich do materiálovo pestrých, dômyselných kritických, inokedy ilustratívnych či naivizujúcich geometrických foriem, spájajúcich a abstrahujúcich figúru a architektúru, vychádzajúc pri tom z osobných zážitkov, celosvetového kultúrno-spoločenského diania, histórie a science-fiction.
Napriek veľkej rozmanitosti výstupov a médií, môžeme Svitanovu tvorbu rozdeliť do dvoch samostatných celkov. Komerčnú, pozostávajúcu z monumentálnych realizácií vo verejnom priestore a medailérstva. Druhým celkom je voľná tvorba, zahŕňajúca kreslené vtipy (obdobie po skončení štúdia), voľnú kresbu, šperk, voľné komorné sochárstvo a fotografiu. Naprieč oboma celkami je možné sledovať Svitanovu snahu odpútať sa od konvencií a podať námety hravou či skôr naivizujúcou formou. V jeho realizáciách prevláda štylizácia a schématizácia ľudskej figúry, odkazujúca k anonymnému primitívnemu umeniu, so zachovaním vzpriamenej siluety tela, častokrát celkom pohlcujúcej končatiny a detaily tváre. Inokedy pre ich stvárnenie využíva zmiešanú perspektívu, po vzore staroegyptskej maľby, či použije iba jeden, pre daný námet potrebný zastupujúci detail, napríklad kruh, symbolizujúci otvorené ústa speváčky.
Pri tvorbe podľa zadania pre monumentálne výtvarné dielo v architektúre, či v medailérskych súťažiach, ktorých sa Svitana pravidelne zúčastňoval, boli podmienky pre stvárnenie témy a použitie symbolov striktne vyhradené. Tieto limity sa však stierajú vo voľných realizáciách, neobmedzených v témach a v spôsobe prevedenia. Dlhodobo najfrekventovanejším tematických okruhom vo Svitanovej tvorbe je religiozita alebo mystika. Za nosnú tému určujúce pre neskoršie východiská, môžeme považovať staroveký Egypt, respektíve staroegyptské sochárstvo. Osobná skúsenosť počas cesty do Egypta v 60. rokoch 20. storočia, sa stala základom pre Svitanove uvažovanie o materiáli, dôležitosti jeho remeselného spracovania pre účely autorskej koncepcie, tiež sústredila jeho pozornosť na históriu, náboženstvo a na dobové sociálno-spoločenské dianie. Koniec 60. rokov bol poznačený dvoma zásadnými udalosťami, odrážajúcimi sa v tvorbe mnohých autorov. Invázia vojsk varšavskej zmluvy do Československa a pristátie na mesiaci. Obe udalosti vplývali na slobodu, jedna z nich ju obmedzovala a druhá naopak dávala priestor uvažovať o bezhraničnosti vesmíru, slobody a možnosti existencie neznámeho života na vzdialených planétach. Mimozemské civilizácie a kresťanské náboženstvo sa stali ďalšími témami Svitanu, ktorými reflektoval na aktuálne dianie. Tu sa popri už spomínanej snahe o nekonvenčnosť a naivizáciu, objavujú výraznejšie formálne nadväznosti a spoločné znaky v tvarosloví. Základom je silueta ľudskej figúry, postupne zbavená znakov, abstrahujúca do podoby neurčitého, či na prvý pohľad ťažko definovateľného tvaru, stávajúca sa niekým, alebo skôr niečím neznámym. Pri Svitanových subjektívne formovaných kozmických námetoch siluetu stotožňujeme s postavou cestovateľa nekonečným priestorom, kozmonautom, alebo skôr mimozemšťanom stojacim v bráne pod oblúkom po príchode na Zem (séria diel Cudzí návštevník), kde výraznou je hlava figúry, odkazujúce k tvaru helmu skafandra. Formálne podobnosti nachádzame v dielach Juraja Bartusza ako napríklad Kozmická hlava 1976 – 1978, alebo Časopriestorová plastika, 1976 – 1978. Bartusz pri svojej tvorbe využil počítačové programovanie, generovanie a sústruh.
V rôznych variáciách nachádzame neznámu postavu v šperku, kde brošne a prívesky pozostávajú z kompozícií tvarov pripomínajúcich robotickú, mimozemskú hlavu, postavu s dlhou nariasenou sukňou alebo rozvinujúcimi sa chápadlami sépie, či postavami evokujúcimi siluety mníšok stojacích pod oblúkmi chrámu.
Imrich Svitana (22. 1. 1944, Spišská Nová Ves), študoval medzi rokmi 1963 – 1970 umelecké spracovanie kovov u prof. Matejovského a Nušla, na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Autorove diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Východoslovenskej galérie, Východoslovenskom múzeu v Košiciach Oravskej galérie, Galérie E. Zmetáka, Tatranskej galérie, Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, Galérie mesta Bratislavy, Stredoslovenskej galérie, Krajskej galérie v Prešove, Nitrianskej galérie, Galérii umelcov Spiša, tiež vo viacerých českých galériách, no zároveň aj súkromných v zbierkach na Slovensku a v zahraničí.
Pozvánka na vernisáž:
