Vernisáž: 14. 5. 2024, 18.00
Hostka výstavy: Silvia Korenči Zubajová
Trvanie výstavy: 15. 5. 2024 – 16. 6. 2024
Sieň Q, Hlavná 27, Košice
Projekt Anatómia ľútosti umeleckými prostriedkami tematizuje oblasť psychologického prežívania jednotlivca v kontexte pojmu ľútosti a jeho súvisiacich emočných pozícií. Ľútosť ako intenzívna emócia, ako bolestivá re-kapitulácia či stav zármutku nad minulým konaním sa vinie dejinami od antiky po súčasnosť a je všadeprítomná aj v predikcii, keď ľudia dennodenne pri akomkoľvek konaní zvažujú jeho možné dopady v podobe nesprávneho rozhodnutia a sklamania (teória ľútosti, Yeh, 1998). Emočná antipatia ľútosti sa odvíja od negatívneho hodnotenia minulej aktivity (Fulkerson). Túto paralyzáciu je nevyhnutné prekonať iniciovaním súcitu so samým sebou. Tento v súčasnosti prepotrebný autoreflektívny obrat nám paradoxne otvára cestu k druhým. Leitmotívom výstavy je skonštruovanie prostredia, určeného pre „anatomický“ rozbor interakcie medzi značne efemérnymi a tekutými pojmami ľútosti, súcitu, empatie a odpustenia. Toto prostredie je zámernou hyperbolou, niekde na pomedzí kvázi vedecko-medicínskeho zariadenia, kde je veda svojimi technickými prostriedkami kompetentná psychologické prežívanie korigovať a panoptika divadelnej scény so svojím javiskom a procesmi, ku ktorým dochádza len za oponou, so svojimi rituálmi a mytológiou, ktorá nás neustále dobieha. Od antickej tragédie ku kognícii, ktorá môže skončiť aj patom a nečinnosťou. V umeleckej rovine sa tak bude diať nie len v podobe vynárania archaických odkazov ale aj v kontexte naliehavých tém súčasnosti ako sú tlak na výkon, výzor, sebaprezantáciu a diktátu mediálnych kvalít, ktoré sa vpisujú do našich životov a každodenného rozhodovania. Antické skúsenosti, ktoré pretrvali (napr. ľútosť je pre silné autority slabosťou) či deriváty ľútosti iného pôvodu (napr. pokánie kresťanskej tradície doprevádzané strachom zo zatratenia a i.) sú integrované do súčasného kontextu vedecko – medicínskeho aranžmánu, ktorý síce dbá na fakty a technickú skúsenosť, ale nevyhne sa rituálu a mytológii. Výstava zahŕňa stratégie apropriácie a vzájomné prestupovanie funkcií žánrov inscenácie, divadelnej scénografie, tradičných techník keramiky a sochárskych materiálov až po využitie objektov a readymadeov v kombinácii svetelných efektov .
Sústava diel „Anatómia ľútosti“ transponuje (inak efemérne) vnútorné psychologické procesy ľútosti do fyzickej dimenzie priestoru – do exponovaného hľadiska, kvázi divadelného environmentu či hybridného medicínskeho laboratória, kde vťahuje diváka medzi objekty metafyzickej podstaty odkazujúce k dialektike inherentných stavov ľútosti ako aj katarzie súcitu, empatie a odpustenia.
Janka Duchoňová
Projekt podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
