otvorenie výstavy 26. 6. 2019 o 18:00
trvanie: 27.6.2019 - 20.10.2019
Východoslovenská galéria, Hlavná 27
kurátor: Miroslav Kleban
„Poznávacím znakom Košičanov je ich ani nie tak demonštratívna, ako skôr samozrejmá mestskosť. Možno ju označiť aj ako intimitu či bezprostrednosť nášho urbánneho bytia v moderne, alebo ako videnie seba v tom, čo okolo seba bezprostredne vidíme a v čom aj sami radi žijeme. Kým to, čo nazývame slovenskou národnou modernou, vychádza programovo z dediny, resp. z folklóru a nedotknutého horského prostredia, košická moderna vychádza z novodobého mestského až veľkomestského prostredia, exploatujúc ho bez toho, aby si jednotlivý autori charakteristické črty týchto nových civilizačných skutočností a premien čo i len uvedomovali“. (Tomáš Štrauss)
Tematicky špecifikovaná výstava približuje výtvarný obraz mesta Košice medzi dvoma svetovými vojnami. Po udalostiach v roku 1918 sa Košice zmenili z hornouhorského provinčného mesta na centrum avantgardného myslenia v novom štáte a ponechali si multikultúrny charakter. Nakoľko je v súčasnosti veľká časť diel Košickej moderny zapožičaná na iných medzinárodných projektoch (Rozlomená doba 1908 – 1928 / Avantgardy v strednej Európe – Olomouc, Krakov, Bratislava, Pécs; 1918 – 1938 První republika – Veletržní palác, Praha) je prezentovaná kolekcia tematicky vyhranená na mestské motívy. Silný mestský charakter Košíc nie je len tendenčným konštruktom, pretože významnú úlohu zohrávajú Košice už v stredoveku. Hospodárska prosperita, konfesijná tolerancia a rôznorodosť i geopolitický význam mesta určovali jeho významné postavenie v rámci uhorských miest. Spolunažívanie rôznych kultúrnych vrstiev pretrvalo až do medzivojnového obdobia. V časoch veľkých politických zmien sa Košice stali pútnickým, či dokonca azylovým miestom. Téma „portrétu“ mesta rezonuje u viacerých predstaviteľov Košickej moderny a predstavuje samostatný žáner určujúci sociálno-kritickú povahu umenia v prostredí Košíc. Tento mestský žáner moderny sa vyznačuje snahou o bližšie zachytenie skutočného života – kaviarenský život, verejný a súkromný život, práca a sociálna problematika, symbolika priemyselného rozvoja, či znepokojivé vízie a utópie.
Lokálnu tradíciu výtvarnej avantgardy udržiavali v Košiciach domáci autori, ktorí sa združovali v okruhu Krónovej školy. Medzi najvýznamnejších žiakov patria Július Jakoby, Ľudovít Feld, Imrich Oravecz, Koloman Sokol. Spomínaní autori boli bytostne spätí s mestom Košice, ktorého topografia a život jeho obyvateľov sa stali námetmi ich vlastnej tvorby. Najvýraznejším odklonom domácej scény je autodidakt Konštantín Bauer, ktorý neprekračuje figuratívne a predmetné hranice a svoju inšpiráciu nachádza, podobne ako Krón, v starých Košiciach a periférii mesta. V Bauerovej tvorbe nachádzame azda najväčší odkaz sociálnych tém a humanistického posolstva v priamej inšpirácii líniou veľkolepého európskeho expresionizmu. Prvá svetová vojna prerušila tvorbu ďalšej výraznej osobnosti Antona Jasuscha. Po návrate z ruského zajatia sa v roku 1920 vracia do rodných Košíc, aby tu nadviazal na prerušený výtvarný program symbolizmu v syntéze s expresívnym ladením a novým pohľadom na osudy človeka.
Kolekcia diel medzivojnového obdobia predstavuje v zbierkovom fonde Východoslovenskej galérie jeden z ťažiskových okruhov prezentačných a výskumných činností a reprezentuje tak pomerne komplexnú a ucelenú zbierku diel obdobia 20. a 30. rokov 20. storočia. Komplexné teoretické podchytenie projektu bolo publikované vo vydaných zborníkoch a prvej ucelenej publikácii. Projekt Košická moderna. Umenie Košíc v dvadsiatych rokoch 20. storočia iniciovala Východoslovenská galéria v roku 2010 ako súčasť programovej koncepcie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.
