Vernisáž: 25. 7. 2023 o 18.00
Trvanie výstavy: 26. 7. 2023 – 12. 11. 2023
Kurátor: Miroslav Kleban
Sieň Q, Hlavná 27, Košice
Výtvarný jazyk Martina Moflára (1975) reprezentuje čistotu vizuálneho dialógu medzi recipientom a plátnom. Typickým atribútom Moflárovej maľby je veľkosť. Veľkosť maliarskeho plátna, plocha, umožňujúca rozptyl elementárnych tvarov, škvŕn a línií. Svoj autorský program postavil na odkaze abstraktného expresionizmu, v ktorom dominuje jeho individuálny rukopis, a to najmä vo vzťahu k hĺbke farebného priestoru samotnej maľby, ktorej je veľmi blízka tvarová konkrétnosť farebných plôch.
Martin Moflár je autorom strednej generácie, ktorá sa etablovala na slovenskej výtvarnej scéne
v nultých rokoch 21. storočia. Patrí k skupine výtvarníkov košického okruhu, ktorých odchovala Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach. Pre túto skupinu umelcov je charakteristické osvojenie si individuálneho výtvarného prejavu, ktorému sa venujú dlhodobo a neustále posúvajú svoj autorský program do nových polôh. Moflárov maliarsky program je vychádza z tzv. maľby farebných polí, ktorá sa zrodila v americkom povojnovom abstraktom umení. Geometrický jazyk je pre košický okruh maliarov príznačný, avšak vždy sa jedná o špecifický autorský prístup, založený na hĺbavom precítení a vnímaní podať bezpredmetnú formu s odkazom na predmetný vonkajšok reálne videného okolia. V prípade maľby Martina Moflára spočíva príznačná individualita v štylizácii a minimalizme vyjadrovacích prostriedkov, hľadaní základného archetypálneho tvaru, ktorý na veľkorozmernom maliarskom plátne vzbudzuje dojem „oltárneho“ obrazu, či postmodernistickej „ikony“ a tá nabáda k akejsi úctivej kontemplácii a meditácii. Maľby, ktoré Moflár vytvára sú prienikom strohej racionálnej geometrie a emocionálnej polohy geometrickej abstrakcie, ktorej dominuje najmä expresívna farebnosť. Plocha je v rozpore s líniou, ostrá hrana v dialógu s neurotickou krivkou a farba sa pretavuje do tvorcu priestoru. Tieto ambivalentné vzťahy zobrazuje Moflár vo veľkorozmerných formátoch, ktoré akoby svojou fyzickou ohraničenosťou, či konečnosťou nestačili na vypovedanie tvarovej poézie a súhry minimalistických elementov. Aj z toho dôvodu niektoré plátna vytvárajú diptychy či triptychy a navodzujú dojem potreby mentálnej expanzie mimo materiálnosť samotného média maľby. Moflárova monumentalita vytvára určitú lyrickosť, ktorú môžeme nájsť aj u velikánov abstraktného expresionizmu po roku 1945, ako napríklad u predstaviteľa newyorskej vetvy, umelca a teoretika Barnetta Newmanna, či predstaviteľa kalifornskej odnože povojnovej abstrakcie Clyfforda Stilla. Tieto analógie nie sú len formálne, ale sú výsledkom určitej vnímavej a vypracovanej syntézy autorského programu Martina Moflára, ktorého výtvarný jazyk tak vypĺňa medzeru lyrickej abstrakcie v lokálnom kontexte a stáva sa jeho ústrednou postavou.
Predobrazom veľkých kompozícií sú temperové a akrylové skice na malom formáte. To poukazuje na detailne premyslený tvorivý proces autora. Moflárova geometrická abstrakcia je zvláštne ojedinelá aj skutočnosťou, že to nie je tá matematicky racionálna geometria. Podobne ako v sochárstve poznáme zaužívaný termín „biomorfná plastika“, je uplatniteľný aj v maľbe Martina Moflára termín biomorfná geometria, či biomorfná maľba. Tieto biomorfné prvky sa zdajú byť akýmsi bájnym pátraním po ontologickej podstate života a pôsobia ako „prenatálna kaligrafia“, ktorá definuje vizualitu a typografiu výsledných kompozícií. Pozícia tvarov a línií je v kontexte plochy obrazu akoby stlačená, má vymedzený jediný možný priestor, ktorým je spomínaná konečnosť a fyzické limity obrazu ako materiálneho predmetu.
Miroslav Kleban
Projekt podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
