Vernisáž: 14. 5. 2024, 18.00
Kurátorky: Viera Ballasch Dandárová, Katarína Nádaská
Trvanie výstavy: 15. 5. 2024 – 20. 10. 2024
Sieň C, Hlavná 27, Košice
Zažite s nami reštaurovanie na dotyk – klik. Štyri interaktívne hry, štyri edukačné aktivity, štyri hmatové reliéfy a štyri kolekcie výtvarných diel tvoria ťažisko výstavného projektu „Zachránené na dotyk". Výstava má spolu s interaktívnym a edukačným rozmerom aj výrazný umelecko-historický akcent, ktorý tvorí jej tematický výklad a prepája všetky štyri časti do jedného celku. Interaktívne exponáty pochádzajú z predchádzajúcich výstavných projektov VSG. Každý z nich nazerá na výtvarné dielo osobitým spôsobom, zakaždým s úsilím priblížiť jeho kontext a dôvod, prečo sa ocitol v rukách reštaurátora. Umelecko-historický rozmer diel je tak prepojený s technicko-reštaurátorským aspektom a edukačno-interaktívnym zážitkom. Interpretácia výstavy posúva umelecké diela do roly rozprávačov nielen o výtvarnej minulosti, ale predovšetkým o námetoch súčasnosti, zároveň približuje prácu galérie a starostlivosť o jej zbierku. Prepája pritom svet návštevníka so svetom galérie, ktorá ho pozýva k zážitku, hre a kladeniu otázok. Výstava je rovnako výpoveďou o projektoch, skúsenostiach a vzťahoch galérie nadobudnutých v uplynulých rokoch, počas ktorých sa diela reštaurovali, digitalizovali a prezentovali s cieľom ich sprístupnenia a terajšieho uvedenia v rámci atraktívnej výstavy pre čo najširšie publikum, mládež, zdravotne znevýhodnených a rodiny.
Prvý zo štyroch okruhov výstavy otvárajú „Rituály nášho života“, kde sa nenápadne z bežných denných opakujúcich maličkostí postupom času stávajú naše rituály, pri ktorých sa cítime príjemne a sčasti bezpečne. S rituálmi sa stretávame už od praveku. Spájajú sa s ochraňovaním, vzývaním rôznych božstiev či liečiteľstvom. Ich spoločným spojivom je priestor jaskyne, ktorá už od nepamäti slúžila ako prvé obydlie, miesto úkrytu, turistická atrakcia či liečebňa. Práve dielo od „Ignáca Klimkoviča, V kvapľovej jaskyni“ spracované do dotykovej hravej interaktívnej podoby a zároveň do reliéfne vypracovanej verzie, nám nielen na ohmat pre nevidiacich návštevníkov*čky ponúka témy ako zmena prírodnej krajiny v dejinách času, prvé obydlia a prehistorické tvory (Štefan Prukner, Kde hľadať pobrežie, 1966) či vznik prvého turizmu.
Okruh s názvom „Boj o moc“ reprezentuje dielo od Imricha Greguša s názvom „Verbovačka“. Prenáša nás do obdobia nepokojov pred prvou svetovou vojnou v Európe, kde sa postupom času na seba nabaľovali rôzne politické konflikty a vznikalo napätie, ktoré vyvrcholilo vojnou svetových mocností. Z poučenia dejín je nám známe, že pocit strachu, neistoty, nenávisti - ktorú v ľuďoch môžu vzbudzovať propagandistické kampane z veľkej časti stavajúce na nepodložených a neoverených informáciách, neprinášajú žiadny prospech. Umelecké diela na výstave sú prostredníctvom ich autorov*iek častokrát svedkami*yňami doby, v ktorej žili alebo mali zámer ju sprítomniť. Tatárske nájazdy (Margita Balšianková, Povesti z dávnych vekov, 1984), obdobie prvej a druhej svetovej vojny, okupácia Československa, studená vojna a všadeprítomná atómová hrozba (Orest Dubay, Nie! I., 1978), umelec ako frontový maliar a odvážny svedok danej doby - to sú témy, ktoré prehovoria cez diela v druhej časti výstavy.
Cez okruh „Kultúrne dedičstvo, čo po nás ostane“ sa dostávame k potrebe ochrany, reštaurovania a uchovávania umeleckých diel. Profesia reštaurátora*ky nie je vo všeobecnosti veľmi známa. V rámci pedagogických skúseností so študentstvom sa stáva, že toto náročné a odborné povolanie sa úsmevne zamieňa s prácou v reštaurácii. Dielo „Dáma“ od Konštantína Köváriho-Kačmarika bolo pred jeho reštaurovaním nerozpoznateľné a vážne poškodené. Na výstave už môžeme vidieť precízne zreštaurované dielo Ľudmilou Zozuľákovou, ktorá v príbehu 6 rokov zreštaurovala približne 80 diel. Tie boli poškodené požiarom galérie v roku 1985. Prostredníctvom diela „Dáma“ sa tretí okruh výstavy zameriava nielen na nevyhnutné ochraňovanie a prezentáciu kultúrneho dedičstva, ale aj na odievanie dám v priebehu rozmedzia zhruba 150 rokov. Motív ženy a jej zovňajšku je bohato zastúpený aj v zbierkach VSG.
Posledný okruh výstavy s názvom „Sila vôle“ je aj preto venovaný ženám. Dielo „Madona z Ruskinoviec“ od neznámeho spišského rezbára z obdobia stredoveku je zobrazením Panny Márie so synom Ježiškom v náručí. Obraz matky a dieťaťa ostáva aj po storočiach takmer rovnaký a umenie nám v ňom zanecháva správu o sile ženy. Sila jej vôle prekonáva prekážky. Spája nehu a vytrvalosť aktívne meniť svet k lepšiemu. Atribúty života, práce, krásy, ale aj utrpenia a obety skladajú mozaiku ženy vo výtvarnom umení od stredovekých rezbárov po súčasných maliarov*ky. Začiatok takmer každého ľudského života sa spája s nežným dotykom matkiných rúk, objatím a ochranným hniezdom (Albín Brunovský, Chvála zamotaných snov, VI., 1985), v ktorom vyrastáme. Atribúty žien sa však počas života menia. Niekedy sú podmienené prostredím, v ktorom vyrastáme, napríklad atribút žehličky (Juraj Collinásy, Pri žehlení, 1953), kuchynskej varešky, poľnohospodárskych pracovných nástrojov či samotných expresívnych silných rúk, s ktorými žena ťažko pracuje (Anton Jasusch, Pracovný motív, 1958 – 1960). Niekedy sú prejavom sily vôle a potreby byť vzdelaná, mať prehľad a kriticky nazerať na vtedajšiu alebo aj terajšiu spoločenskú situáciu - to je zhmotnené v atribúte knihy. Ruža ako atribút dobročinnosti prislúchajúci svätej Alžbete, patrónke Košíc, uzatvára posledný okruh výstavy.
Cez ochranu kultúrneho dedičstva a témy jeho zachovania pre budúce generácie, reštaurovanie diel poškodených požiarom v galérii v roku 1985 či namáhavú a zdĺhavú prácu reštaurátoriek*ov pootvára výstava dvere do sveta reštaurátorského ateliéru a umožňuje vidieť výtvarné diela cez bežne neprístupnú optiku. Ich zadné strany, poškodené časti a odkryté vrstvy ukrývajú mnoho zaujímavých príbehov, ktoré môžeme spoznať prostredníctvom interaktívno-edukačnej výstavy „Zachránené na dotyk“.
Súčasťou výstavy je aplikácia VSG, kde sa prostredníctvom načítania si QR kódov dozviete niečo viac o nosných dielach priamo vo výstave alebo aj z pohodlia svojho domova. Ponúkame aj verziu aplikácie v angličtine. Pre staršiu generáciu a slabozrakých sme pripravili manuál k výstave, ktorý je umiestnený v dvoch jazykových mutáciách pri vstupe do výstavy. Dotykové faksimile stredovekých svätíc Barbory a Kataríny, reliéfy nosných diel umiestnené na naklonených podstavcoch s Braillovým písmom sú vytvorené nielen pre nevidiacich návštevníkov*čky. Sú prístupné na dotyk pre každého. Online sprievodca s názvom „Zachránené na dotyk“ je určený pre študentstvo a ponúka sa voľne na stiahnutie priamo na webstránke galérie. Poslúži na skvalitnenie vyučovacieho procesu a dá sa použiť pri práci s interaktívnou tabuľou.
Online sprievodca výstavou:
Vystavení autori a autorky:
Alexay-Olexák Emil, Andrássy Emanuel, Aranyossy Ákos, Balšianková Margita, Bauer Konštantín, Blažo František, Bortnyik Alexander, Brunovský Albín, Bugan Alexander, Collinásy Juraj, Czölder Dezider, Dubay Orest, Ďurišin Igor, Eckerdt Alexander, Fulierová Kvetoslava, Gáll Tibor, Greguš Imrich, Halász-Hradil Elemír, Hostiňák Bogdan, Ivan Ondrej, Jakoby Július, Jasusch Anton, Klimkovič František, Klimkovič Ignác, Klimkovič Vojtech, Kövári-Kačmarik Konštantín, Krón Eugen, Meadows Kenny, Mousson Teodor Jozef, Müller Ján Jakub, Pernica Vojtech, Prukner Štefan, Sabol Jozef, Sirka Boris, Spannerová Edita, Spoločníková Mária (Majster Pavol z Levoče), Šipoš Vojtech, Török Július, Veselý František
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
