Vernisáž: 14. 12. 2023 o 18.00
Trvanie výstavy: 15. 12. 2023 – 21. 4. 2024
Kurátorka: Štefánia Ďuricová
Sieň C, Hlavná 27, Košice
Pohybová performance Viktórie Revickej skúma vzájomné prepojenie ľudského a neľudského sveta, odhaľujúc ako sa dichotómia medzi “prírodou” a “kultúrou” môže zmeniť. Choreografia pre troch performerov*ky sa odvíja na pozadí autorkou koncipovaného poetického textu, ktorý diváka*čky unáša do osobného zamýšľania sa nad našim vzťahom k živému a neživému svetu. Tóny, hlasy, frekvencie s hudobným doprovodom postupne gradujú a kolíšu, pretkané tichými chvíľami, nežnými melódiami a intímnymi úvahami. Tieto prvky sú podporené pohybmi, ktoré vytvárajú isté pnutie. Horizontalita v choreografii narúša klasickú vertikalitu postavy, čím sa stelesnenie pohybov koreňov stromov stáva holistickým prežívaním prírodných síl. Prelína sa ľudská skúsenosť so zložitou dynamikou prírodného sveta, vzniká tým nová forma participácie a ekologického povedomia. Aby sme porozumeli princípu neľudských aktérov, potrebujeme upustiť od nutnosti veci pomenovať, ale začať ich vnímať.
Ako veľmi sa korene pod asfaltom krútia nás nabáda na to, aby sme spomalili, zostali v medzičase a posilnili našu schopnosť vnímať a pozorovať. Poeticky tak stiera hranice medzi ľudskými a nehumánnymi entitami. Uvažuje nad životom pod našimi mestami, ako sa korene hýbu pod asfaltom, snažiac sa pochopiť krajinu z perspektívy živých bytostí s dávkou empatickej predstavivosti. Najnovšie výskumy dokazujú, že stromy spolu komunikujú elektro-chemickými impulzami, niektorí vedci tvrdia, že lesy majú svoj spoločenský systém, komunikujú spolu a podporujú sa navzájom. Ľudia so svojimi psychickými a somatickými zvyškami mestského života, so svojimi unavenými dušami potrebujú regeneráciu a obnovu, ktorú môžu dosiahnuť napríklad napojením sa na okolité prostredie. To je hlavným učiteľom a liečiteľom, ak sme otvorení a pripravení viesť s ním aktívny dialóg. Pochopením odlišnej dynamiky a interakcie ekosystému môžeme zažiť ako organizmy ticho formujú makroenvironment. Čas poznačený plynulými mutačnými procesmi, ktorých rytmus a trvanie sa riadi biologickým rastom organizmov je úplne odlišný od nášho Veľkého zrýchlenia (Great Acceleration).
Určitá trápnosť a nepatričnosť divákov*čok ako nečinných pozorovateľov nabáda k zamysleniu sa nad dominantným postavením ľudí v epoche antropocénu. Výstava podporuje komickosť ľudského premýšľania a hravosť, ktorou autorka neadresuje priamo klimatickú krízu a z nej vyplývajúcu úzkosť, naopak, hľadá formy scitlivovania. Kontemplatívna inštalácia tak kultivuje vedomie a multisenzorické vnímanie, ktoré môže viesť k uzdraveniu vzťahu s našim okolím.
Viktória Revická je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne performativite, ale pracuje aj s autorským textom, videom, jedlom, fermentáciou a rastlinami. V jej prístupe k tvorbe, sa odzrkadľuje jej záujem o vzťah k okoliu, ekológii, intuícii, fermentačným procesom a spomaleniu. Napája sa na zraniteľnosť živého aj neživého okolia, ktoré nám prostredkováva cez vizuálne metafory a vlastný slovník.
Performerky a performer / Performers: Soňa Kúdeľová, Viktória Revická, Michal Zoller
Koncept / Concept: Viktória Revická
Hudba / Music: Dáša Buliková
Mix / Mix: Adam Badí Donoval
Kamera a zvuk / Camera and Sound: Juraj Starovecký
Kostýmy / Costumes: Matej Grznár
Styling: Petra Nela Pučeková
Kurátorka / Curator: Štefánia Ďuricová
