Vernisáž: 25. 11. 2025, 18.00
Kurátor: Michal Štofa
Trvanie výstavy: 26. 11. 2025 – 11. 1. 2026
Zánik planéty, Hlavná 27, Košice
Mestá, rozsiahle urbanistické celky, siete z asfaltu, betónu a tehál, okázalé stopy ľudskej činnosti či priestor pre komfortné bývanie, občiansku vybavenosť na dosah (ľahká dostupnosť služieb a tovaru), prácu, štúdium, kultúrne vyžitie, šport a zábavu. K pestrej charakterizácii mestského prostredia v súčasnosti patrí tiež miera snahy alebo úplná absencia environmentálneho uvažovania mestských úradov.
Protipólom k preľudneným, hlučným a znečisteným urbánnym sídlam, je dnes už znovuobjavený vidiek. Podoba vidieckeho života sa však v priebehu ostatných desiatok rokov prirodzene značne zmenila. Pre mnohých predstavuje víkendový únik, dostupnejšie bývanie v dobrej vzdialenosti od práce alebo kultúrnych podujatí v meste. Pre iných jednoducho pokojnejší a zdravší variant pre život. Napriek tomu, ešte stále nie je zriedkavé, nachádzať pôvodnú ľudovú architektúru drevených či murovaných domov so zdobenými fasádami, vedľa nových, dvoj či trojpodlažných rodinných domov, inšpirovaných formami súčasných mestských víl. Dvory s úhľadne upravenými trávnikmi a exteriérovými, pohodlnými sedacími súpravami, striedajú bujnejúcou zeleňou obrastené ovocné sady, zeleninové záhony, vinice a poloopustené poľnohospodárske usadlosti s hrdzavejúcimi strojmi.
Rázovitosť Slovenského vidieka v minulosti podnecovala umelcov k reflexii v maľbe, kresbe, či grafike. Vo fotografii sa o výtvarné a dokumentačné spracovanie zaslúžil Karol Plicka, neskôr Martin Martinček a ďalší.
Reálie špecifík vidieka, respektíve života na súčasnom vidieku v oblasti Zemplína, mapujú a výtvarne spracúvajú fotografky Barbora Bačová, Zuzana Jakabová. Obe pracujú s princípom denníkovej formy dokumentárnej fotografie. Vytvárajú kolekcie osobne zameraných tém a okruhov, zostavených zo záznamov jedinečných momentov, okamihov, detailov, abstrahujúcich detailov, architektúry, krajiny a portrétov.
Barbora Bačová sa zameriava na bezprostredné zachytenie prebiehajúceho deja alebo objektu, s dôrazom na autenticitu, často využívajúc dynamickú, asymetrickú kompozíciu a rozostrenie obrazu. V snahe zaznamenať prchavosť okamihu, často využíva fotoaparát v mobilnom telefóne. Naopak Zuzana Jakabová preferuje precízne postavenú symetrickú a geometrickú kompozíciu, s dôrazom na detail. S obľubou vyhľadáva nepovšimnuté predmety či prehliadané detaily v architektúre alebo prírode, a premieňa ich na abstrahujúce až abstraktné štruktúry. Vo výtvarnom jazyku oboch z nich, však nachádzame paralely v sporadicky sa vyskytujúcich vzájomne obdobných prístupoch k videniu a spôsobu zaznamenávania.
Vo výstavnom projekte Vibe, vibrácia, sa snažia predstaviť hodnoty života na vidieku v ich pestrosti a nestálosti. Zamýšľajú sa nad možnosťami stierania rozdielov medzi mestským a vidieckym životom. Výberom diel a spôsobom ich prezentácie, cielia na mladšieho diváka. Spoločne komponujú tematicky a farebne príťažlivú mozaiku obrazov, fotografií vytvorených v rokoch 2007 – 2025, reflektujúcich pestrú vidiecku každodennosť, v niektorých momentoch nerozlíšiteľnú od tej mestskej.
Barbora Bačová (1994, Košice) absolvovala Ateliér fotografie Štěpána Grygara a Vojtěcha Aubrechta na Fakulte designu a umenia Ladislava Sutnara v Plzni, neskôr v roku 2017 tiež stáž na TAI of Athens, Department of Photography and Audiovisual Arts v Aténach.
Zuzana Jakabová (1994, Trebišov) absolvovala bakalárske štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici, magisterské štúdium v ateliéri fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a štúdium v rámci programu Erasmus na škole RUFA v Ríme.
Vznik diel podporil formou štipendia Fond na podporu umenia.
