Vernisáž: 2. 11. 2023 o 18.00
Trvanie výstavy: 3. 11. 2023 – 30. 3. 2024
Kurátor: Michal Štofa
Sieň B, Hlavná 27, Košice
Výstava prezentuje kurátorský výber zo zbierky Východoslovenskej galérie, vytvorených výhradne ženami.
Zameranie sa na výsledky tvorivej činnosti iba jedného pohlavia, vzišlo z priebežného výskumu pri prehodnocovaní zbierkového fondu galérie, formovania i aktualizácie akvizičnej stratégie, no najmä z potreby reflexie tém dlhodobo prehliadaných, neriešených či riešených stále nie celkom dostatočne. Tém týkajúcich sa nepomeru zastúpenia autoriek voči autorom vo fondoch zbierkotvorných inštitúcií a ich následné prezentácie. Pálčivosť alebo aktuálnosť tohto problému neodzrkadľujú len súbežne sa konajúce výstavy, tematizujúce postavenie žien-autoriek a ich diel vo svete, ale rovnako krehké a balansujúce povedomie, nevedomie či dokonca odmietanie potreby rovnosti pohlaví v spoločnosti.
Vybraných 45 diel etablovaných autoriek, v komornom priestore predstavuje značne redukovanú kolekciu zo 627 diel, realizovaných ženami, aktuálne obsiahnutých vo fonde galérie. Vystavené diela, vytvorené v rozmedzí od 19. po 21. storočie, tematicky zastupujú rôznorodú škálu od žánrových motívov, osobnej lyriky, kritiky vojny, násilia či kritiky spoločnosti, náboženských motívov, námety ženy, materstva, ale aj krajiny, zátišia a portrétu. Realizované sú v širokej škále výtvarných médií od kresby, grafiky, maľby, fotografie, sieťotlače, videa, komornej keramiky, tkaného textilu až po objekt. Ich rozvrhnutie vo výstave nekladie dôraz na chronológiu, ale vyzýva diváka k ich dôkladnému preskúmaniu, porovnávaniu s inými a prehodnoteniu kritérií posudzovania diel, etablovaných v dobe svojho vzniku. Diela zložené do skupín a kompozícií, zvýrazňujú rozdielne autorské prístupy v rámci rôznych období (Marie Schulzová, Mária Bartuszová, Viera Kraicová), výtvarných médií alebo autorského jazyka, či spolu vedúce neverbálny dialóg (Agneša Sigetová, Hra o šedý bod, 1987; Viera Žilinčanová, Jar, 1980).
Rozdiely či kontrasty medzi jednotlivými realizáciami nemusia byť na prvý pohľad jasne čitateľné. Dvojica diel s obdobnou farebnou tonalitou môže spolu tvoriť harmonickú dvojicu, no pri bližšom pohľade jedno z diel, autorky Marty Chabadovej z roku 1983, sprostredkúva pokojný „dovolenkový“ pohľad na more ponad slnečník, druhé, dielo Jany Kiselovej-Sitekovej, z roku 1977, v spleti navonok neusporiadaných línií, je vyjadrením spomienky na utrpenia atómového útoku na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki, počas druhej svetovej vojny. Odkaz na nestálosť či premenlivosť socialistickej ideológie, štylizujúcej ženu päťdesiatych rokov do role samostatnej, emancipovanej pracovníčky a následne jej vracajúcu štatút rodičky, udržiavajúcej čistú domácnosť, nájdeme v lyrických figurálnych maľbách z 80. rokov 20. storočia, Viery Žilinčanovej či Edity Spannerovej – Nemčíkovej. Naopak slobodu prejavu, vierovyznania a právo na sebaurčenie, nájdeme v grafickej parafráze stvárnenia dojčiacej Madony z roku 2001, od Lýdie Jergušovej Vydarenej. Spoločenskú kritiku a záujem o hľadanie riešeníotvára úvaha o potrebe cieľavedomej adaptácie jednotlivca na empatickú, milujúcu jednotku, schopnú vnímať samú seba ako nedeliteľnú zložku spoločnosti a tak napomôcť k jej zlepšeniu. Toto audiovizuálne dielo Katy Mach z roku 2017, prijala Východoslovenská galéria ako dar od rodiny Morháčovcov. Dielo tu zároveň reprezentuje pozície autoriek, ale aj žien z iných odborných sfér, ktoré sa vzdelaním, profesne a filozoficky etablujú v spoločnosti omnoho úspešnejšie a častejšie, než tomu bolo v minulosti.
V priebehu sledovaného časového úseku postupne dochádzalo k politickým a kultúrno spoločenským zmenám, súčasťou ktorých bolo postavenie, respektíve emancipácia žien v spoločnosti. To sa odzrkadľovalo okrem iného aj v možnostiach žien študovať, tvoriť a tiež v rozsahu, v akom sa mohli výtvarnej tvorbe venovať. Najstarším dielom ženskej autorky vo fonde VSG je dielo Marie Schultzovej, Dievčatá pri vyšívacom ráme, 1865. Stvárňuje komorný motív z meštianskeho interiéru v období biedermaiera, prevedený olejom na plátne. V ňom dvojica dievčat v nariasených šatách diskutuje pri vyšívaní. Vyšívanie je aj v súčasnosti často radené medzi výhradne ženské aktivity a v dobe, do ktorej je predmetná scéna vsadená, takou aj bolo. Schulzovej realizácia však nie je autentickým záznamom odkazujúcim k pretrvávajúcemu stereotypu, je dobovou kópiou iného diela, francúzskeho maliara historizujúcich motívov, Isidore Patroisa. Schultzovú ale predstavuje ako schopnú a remeselne zručnú maliarku. V súčasnosti nepoznáme ďalšie diela vytvorené Marie Schultzovou, a teda nie je jasné, či sa venovala primárne vytváraniu kópií originálov. Ženské autorky v 19. storočí sa napriek zmenám v spoločnosti presadzovali v omnoho menšej miere ako muži, k čomu prispievala aj rola matky, ktorá často nevyhnutne viedla k zavrhnutiu tvorby. Medzi nemnohými, ktorým sa podarilo etablovať, nájdeme profesionálnu fotografku, pôvodom Francúzku, neskôr pôsobiacu na strednom východe, Marie Lydie Bonfils (1837 - 1918)a Fínku Victoriu Åberg (1824 – 1892), autorku krajinárskych motívov, prvú vo svojej krajine, ktorú jej tvorba živila. Naprieč Európou ženy svoju pozornosť upriamovali na krajinárske námety, portréty, ale aj prírodné detaily či ilustrácie. Nie raz rozširovali svoju tvorbu o literárnu.
V roku 1913 zorganizovali Holandské feministky Manus, Rosa and Mia Boissevain výstavu „Žena 1813-1913“, ktorá sa konala na vidieckom statku „Meerhuyzen“ v súčasnom Amstelveene. Cieľom výstavy bolo priblížiť zmeny postavenia žien za obdobie sto rokov. Z dôvodu krátkeho obdobia na prípravu diel, však mnohé z oslovených autoriek odriekli účasť, čo len potvrdilo pretrvávajúce problémy a nevyhovujúce podmienky pre tvorbu, ktorým ženy umelkyne čelili.
Aktivity feministiek započaté v 19. storočí pokračovali v priebehu 20. storočia. Na výstave zastúpená Frieda Salvendy (1887 – 1965), rakúsko – židovská umelkyňa slovenského pôvodu, realizujúca sa v maľbe, grafike a aktívna feministka, bola v roku 1939 nútená sa pre svoj pôvod odísť pred antisemitskými aktivitami šíriacim sa z hitlerovského Nemecka a pokračovať vo svojej práci vo Veľkej Británii, kde zotrvala do konca svojho života. V jej prácach prevládajú maliarsky i graficky remeselne prepracované sociálne podfarbené portréty, zátišia a žánrové námety v intenciách fauvizmu či expresionizmu.
Zaujímavým prínosom do dobovej „ženskej otázky“ prelomu 19. a 20. storočia bolo pôsobenie spolku Živena, ktoré na území Slovenska podporovalo dievčenské vzdelávanie, spolkovú činnosť žien a pretváralo slabiny každodenného života na potenciál umožňujúci uplatnenie žien pri publikovaní svojich literárnych prác a realizovania v spoločenskom živote. Tomu zodpovedalo získanie volebného práva pre ženy, jednému z prvých v Európe v roku 1919 pri konštituovaní Československa.
Postavenie žien, respektíve žien venujúcich sa výtvarnej tvorbe na našom území sa začalo rýchlejšie meniť v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Tento proces však trval iba krátko a vychádzal z ideí socializmu a ich snahy, vytvoriť zo ženy schopnú pracovnú silu, viac, než slávnostne propagovanú „silnú a samostatnú členku spoločnosti“. V šesťdesiatych rokoch sa upiera pozornosť opäť na úlohu ženy ako matky. Tieto tendencie si osvojilo mnoho autoriek, čo môžeme pozorovať aj v prácach viacerých z nich, nachádzajúcich sa v zbierkovom fonde Východoslovenskej galérie i na tejto výstave.
Pohľad do evidencie zbierkového fondu a dokumentačných materiálov, odhaľuje stav nadobúdania výtvarných diel realizovaných autorkami v číslach. V priebehu jednotlivých dekád od počiatku činnosti galérie bolo postupne prijímané stále väčšie množstvo diel autoriek, no neustále boli zastupované v nepomerne menšej miere oproti autorom. Najpravdepodobnejším dôvodom toho stavu bolo, hlavne v päťdesiatych rokoch 20. storočia, menší počet etablovaných autoriek, rovnako aj množstvo výtvarných diel prijatých z rozsiahlej kolekcie Východoslovenského múzea do zbierky galérie.
Podobný trend môžeme sledovať vo výstavnej činnosti, kde nachádzame viacero monografických výstav prezentujúcich diela výhrade autorov, v kolektívnych výstavách prevažovali autori nad autorkami. Tento trend pretrval. Výnimkou je zmienka o pripravovanej, no nerealizovanej výstave z roku 1986, pracovne nazvanej: „Súčasná textilná tvorba na východnom Slovensku“, ktorá mala predstaviť 11 autoriek a 2 autorov.
Dobové (do značnej miery stále aktuálne) samými ženami prehliadané stereotypné vnímanie ženy, ako estetického objektu určeného pre obdiv, devalvujúce jej intelektuálne hodnoty, nachádzame vo výstave Žena vo výtvarnom umení (VSG, 1975). Výstava predstavila 22 autorov, ako napríklad či Konštantín Kővári - Kačmarik, Anton Jaszusch Ján Mathé, a 2 autorky, Herta Ondrušová – Victorínová a Edita Nemčíková. Kurátorka v brožúre k výstave v závere píše: „V súčasnosti sa zdá, že téma ženy ostáva v pozadí záujmov tvorcov. Napriek tomu tento námet ostane nie nevýznamnou zložkou umenia a bude vždy odzrkadlením doby, jej kultúry, morálky a ducha.“ Putovná výstava s omnoho väčším rozsahom a zastúpením, „Žena v Slovenskom výtvarnom umení“, bol uvedená v Slovenskej národnej galérii ešte v roku 1958.
V súčasnosti sa Východoslovenská galéria snaží vyvažovať pomer autoriek a autorov prijímaných do zbierkového fondu a rovnako vo výstavnom programe. Počas rozsiahlej akvizičnej činnosti ostatných troch rokov galéria zaradila do svojho fondu 85 diel, ktoré vytvorilo 15 autoriek. Z nich 14 je zastúpených 39 dielami na aktuálne prebiehajúcej výstave Kúpa, prevod, dar – nové akvizície v zbierke VSG. Zo tohto súboru akvizícií sú 3 diela od dvoch autoriek, Katy Mach a Viery Slávikovej, súčasťou výstavy Pre všetky ostatné a navždy.
Pre doplnenie a zocelenie obrazu o stave zastúpenia autoriek a autorov v zbierkovom fonde Východoslovenskej galérie, uvediem ich počty:
Počet autoriek: 90
Počet autorov: 707
Počet výtvarných diel autoriek: 627
Počet výtvarných diel autorov: 7 615
Vystavujúce autorky:
Margita Balšianková-Lacková, Maria Bartuszová, Katarína Blažová-Tekeľová, Zlatica Balažovjech-Klincová, Ritta Boemmová, Eva Byssová-Kapišovská, Matilda Čechová, Lýdia Čepková, Tereza Čuvalová Fedorovna, Lucia Dovičáková, Alina Ferdinandy, Svetlana Fialová, Kveta Fulierová, Viera Gergeľová, Anna Haltenbergerová Meszárosová, Margita Hanáková, Marta Chabadová, Lýdia Jergušová Vydarená, Jana Kiselová-Siteková, Eva Končeková, Darina Kopková, Viera Kraicová, Kata Mach, Edita Maxonová, Věruna Melčáková-Juneková, Eva Moflárová, Herta Ondrušová-Victorínová, Maria Pólziec-Niedzwiedz, Frieda Salvendy, Pavla Sceranková, Marie Schultz, Agneša Sigetová, Viera Sláviková, Edita Spannerová-Nemčíková, Kamila Štanclová, Zuzana Virághová, Veronika Witzová, Viera Žilinčanová
