Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove – koncepcia výstavy a jej prínos

Výstavný projekt Umením a slovom vznikal v kontexte dlhodobejšej spolupráce Východoslovenskej galérie a Opátstva Rádu premonštrátov v Jasove. Od roku 2018 sa na viacerých výstavách galérie objavovali diela zo zbierky opátstva, ktoré boli v minulosti ako konfiškáty súčasťou zbierky galérie a teda aj týmto spôsobom formovali dejiny galerijného zbierkového fondu. Otvorená spolupráca zo strany premonštrátov vytvorila priestor na diskusiu o kultúre a historickom dedičstve, ktoré prepája náplň pracovného nasadenia ako opátstva tak galérie.

Antagonizmus, ktorý by mohol ostať po negatívnej dejinnej skúsenosti totalitného narábania s kultúrou, jasne prekonala pozitívna snaha až zvedavosť spoznať aktuálne možnosti spolupráce a stav, v akom sa nachádzajú diela po ich navrátení rádu. Otvoril sa tak priestor, ktorý ukázal mnoho spoločných menovateľov a ich pojítkom sa stalo kultúrne dedičstvo, jeho prezentácia, manažment a ochrana.

Keďže je rok 2021 obdobím pripomenutia si 900. výročia založenia Rádu premonštrátov sv. Norbertom zo Xantenu v údolí Premontré vo Francúzsku na Vianoce v roku 1121, opátstvo oslovilo Východoslovenskú galériu s návrhom usporiadania výstavy. Spolupráca bola postavená na spoločnom cieli – verejnej prezentácii dlhodobo neprístupného kultúrneho dedičstva. Od stredoveku cez obdobie baroka až po likvidáciu rádu v roku 1950 vybudovali premonštráti v Jasove bohatú zbierku umenia, knižnej kultúry a architektonických pamiatok. Interpretačnou rovinou výstavy je dochovaná umelecko-historická zbierka, predstavená v širších kontextoch dejín rádu od stredoveku po súčasnosť.

Prvotným konceptom výstavy bolo najmä predstavenie diel výtvarného umenia a to predovšetkým tých, ktoré tvorili súbor konfiškátov v zbierke galérie, čo malo ukázať prepojenie oboch subjektov. Počas výskumu a obhliadok jasovského konventu sa však ukázal omnoho väčší potenciál k prezentácii na výstave. Muzeálny akcent, ktorý mal spočiatku ako kontext doprevádzať umelecko-historický výklad, sa stal plnohodnotnou súčasťou výstavnej inštalácie. Koncepcia výstavy tak spočíva v prezentácii kultúrneho dedičstva premonštrátov v Jasove v celej jeho „šírke a dĺžke“ s priestorom pre všetky hlavné okruhy  – výtvarné umenie, knižničná kultúra, archívne dedičstvo, paramenty a architektúra. Multidisciplinárny prístup spojil viaceré pamäťové inštitúcie a typy fondov (archívy, knižnice, múzeá), aby priniesol komplexný pohľad na centrálnu tému a predostrel širokej i odbornej verejnosti súvislý vhľad do jednotlivých celkov bohatého kultúrneho dedičstva Rádu premonštrátov v Jasove. Vzhľadom na obsiahlosť problematiky sme si vymedzili ako predmet prezentácie predovšetkým konvent v Jasove s nevyhnutnými kontextuálnymi presahmi aj do dejín ostatných kláštorov uhorskej cirkárie.

Príprava výstavy prebiehala súbežne vo viacerých oblastiach. Kľúčové boli obhliadky kláštorného komplexu, knižnice a kostola, spolu s konzultáciami otázok u odborných pracovníkov opátstva, najmä Jozefom Vaškom, asistentom opáta, Veronikou Timuľákovou, knihovníčkou-historičkou a Katarínou Havasiovou, reštaurátorkou. Zároveň prebiehal archívny a historický výskum, heuristika k téme a spolupráca s kolegami z krajského pamiatkového úradu, archívov, knižníc, múzeí a galérií, odkiaľ boli umožnené výpožičky zbierkových predmetov na výstavu. Dôležitou súčasťou prípravy bolo reštaurovanie diel, trvajúce približne rok. Viaceré diela prešli základným konzervátorským ošetrením, ale taktiež komplexným reštaurátorským zásahom v ateliéri reštaurátorky Kataríny Havasiovej. Na reštaurátorskej príprave diel na výstavu sa veľkou mierou podieľala aj Mária Kužidlová, reštaurátorka galérie, ktorá tiež diela rámovala. 

Súbor vystavených artefaktov tvorí finálny počet 115 kusov. Je zložený predovšetkým z predmetov v majetku rádu, následne bola časť predmetov zapožičaná z inštitúcií, ktoré majú predmety opátstva v depozitárnej správe. Niekoľko jednotlivým na výstave pochádza priamo zo zbierok inštitúcií a úzko súvisia s premonštrátskym kontextom, preto sa na výstave uplatnili. Rozdelenie častí kultúrneho dedičstva premonštrátov po zrušení rádu počas Akcie K v apríli roku 1950 bolo razantným zásahom do pôvodnosti a celistvosti skúmanej zbierky, čo je citeľné dodnes. Vystavené predmety sa tak prvýkrát od týchto udalostí stretávajú opäť v spoločných premonštrátskych súvislostiach ako náznak narušeného celku.

Inštalácia výstavy kopíruje základné okruhy kultúrneho dedičstva rádu, no zároveň ich vzájomne prepája a kontextualizuje. Napríklad diela s tematikou zátišia „natura morta“ z 18. storočia prezentuje v nadväznosti na hospodársku mapu majetkov opátstva z rovnakého obdobia, čím prepája záujem o žáner zátišia s tematikou prírody s praktickým fungovaním opátstva v oblasti lesníctva, poľovníctva a hospodárskej činnosti, čo sa odrážalo aj v mobiliári interiérov. Prezentácia historických kníh, stredovekej pergamenovej listiny, pečatidiel či paramentov prestavovala výzvu pri príprave výstavného fundusu, nakoľko podobné predmety v galérii nebývajú vystavované. V réžii galérie tak boli na mieru vyrobené vitríny a prispôsobená celá architektúra výstavy. Dôraz sa kládol na vizuálny efekt, zohľadňujúci autenticitu predmetu a jeho ochranu. Farebným akcentom sa stala svetlomodrá farba ako farba typická pre habit uhorskej cirkárie premonštrátov. 

Výstupom z výstavného projektu je tiež katalóg (sk-en) s odbornými štúdiami, ktoré mapujú hlavné okruhy prezentované výstavou. Spojil sa tak tím deviatich odborníkov z rôznych oblastí historických vied a prináša pre súčasnú historiografiu najnovší výklad k problematike dejín konventu, jeho architektúry, historickej knižnice, archívnych dokumentov a umelecko-historickej zbierky. 

Názov výstavného projektu „Umením a slovom“ sa snaží postihnúť 900. rokov pôsobenia rádu a tiež jeho takmer 850 rokov dlhé pôsobenie v Jasove. „Umenie“ charakterizuje nielen výtvarné umenie, ale aj citlivosť na to, čo je kvalitným a ušľachtilým prejavom činnosti človeka. „Slovo“ odkazuje na duchovné pôsobenie rádu, na jeho kultúru, ktorá nebola prvoplánová, ale odkazovala na overené najstaršie hodnoty a na kontinuitu, ktorá zabezpečovala jasné prepojenie od stredovekej duchovnosti po súčasnosť. V zmysle mníšskeho vyznania nasledovania Boha – Discernere Dio bola práve toto cesta premonštrátskeho rádu, ktorou napĺňali tento imperatív mníšskeho spôsobu života. Premonštrátske „umenie a slovo“ zároveň významne obohatili aj vývoj sekulárnej kultúry a umenia, čím je prezentácia na pôde Východoslovenskej galérie príspevkom k spájaniu síl a príkladom dobrej praxe pri prezentácii kultúrneho dedičstva Slovenska.

Katarína Nádaská