Kurátorka Štefánia Ďuricová pre vás vybrala dielo z výstavy Kúzelný svet vonkajšieho zdania, István Csók, U sprostredkovateľa služobníctva, 1892, olej na plátne, KOGART – Zbierka Gábora Kovácsa, na ktoré sa spolu s ňou môžete pozrieť detailnejšie. Táto žánrová maľba je príkladom umelcovho tvorivého procesu ovplyvneného „jemným naturalizmom“ francúzskej školy 80tych rokov 19. storočia. Kým Csók v Paríži študoval popri umelcoch ako Bouguereau, či Robert-Fleury, pokladal vedenie svojimi majstrami za obmedzenie a popieranie samého seba. Hľadal výraz a nespútanosť v dielach Bastiena-Lepagea alebo Dagnan-Bouvereta, ktorú on svojim reštriktívnym štúdiom potlačil. Avšak, z jeho zápiskov sa dozvedáme, že zvolil novú stratégiu, postavy namaľoval naraz a bez toho, aby sa k nim vracal. Zrazu malo dielo iný ráz a autor bol spokojnejší so svojim umeleckým prejavom.
1. Jedným z obľúbených námetov v tvorbe Csóka boli vidiecke dievčatá a ženy, ktoré často s jemnocitom stvárňoval v symbióze s čistou a nepoškvrnenou prírodou. Inokedy však tieto ženy situoval do mestského prostredia, kde s kamennou tvárou vytrhnuté zo svojho prostredia nastavujú zrkadlo meštianskej spoločnosti. Samotnými odevmi autor šikovne poukazuje na priepastné rozdiely v spoločenských vrstvách portrétovaných postáv. Kým dámy a páni zo spoločnosti reprezentujú prežitok úzkoprsých viktoriánskych vplyvov, uchádzači o prácu v domácnosti aristokratov či buržoázie skľúčene čakajú na svoj osud.
2. Premyslená kompozícia pozostávajúca z dvoch oddelených rovín umožnila autorovi hru so svetlom a tieňom, cez okno do miestnosti vstupuje svetlo tzv. zlatej hodiny. Úzke rámovanie a „odrezanie okrajov“ je znakom moderny a vplyvu fotografie v dielach naturalistov.
3. Spočiatku bývali služobné zvyčajne v kuchyni. Na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia sa bytové domy vo väčšine navrhovali tak, že sa pre služobníctvo vyhradila malá polizba vedľa kuchyne. Dnešné mestské byty v centrách sú toho príkladom. Ubytovanie a strava boli zvyčajne odpočítavané zo mzdy. Práva zamestnancov slúžiacich v domácnosti boli zahrnuté v XIII. článku zákona z roku 1876, o ktorom parlament v Budapešti po prvý krát hlasoval.
4. Tematizovanie mystickej zložitosti mestského prostredia naznačuje mapa, ktorá visí na stene v pozadí. Predstavuje abstrahovanú formu mesta a človeka, ktorý je podriadený princípom fungovania života v meste. V tomto období sa mestá rozrastali, industriálna revolúcia podnietila rozvoj miest a urbanizmu a vznikal nový moderný životný štýl.
