Hravá povrchnosť módneho sveta, deklarácia spoločenského statusu, obrazy mestského života vo vybraných umeleckých dielach. V tomto článku kurátorky Štefánie Ďuricovej sa dozviete ako sa pripravoval výstavný projekt Kúzelný svet vonkajšieho zdania, predstavujúci mikropohľad na odievanie meštianstva v období medzi rokmi 1890 a 1914.
Myšlienka pripraviť výstavu o odievaní na prelome 19. a 20. storočia sa zrodila pri prezeraní diel v depozitári a hľadaní témy ako predstaviť časť zbierkového fondu Východoslovenskej galéria na základe zaujímavej idey, ktorá by sa dala vsadiť aj do dnešného kontextu.
Osobne ma okrem výtvarného umenia zaujímajú aj témy spojené s celospoločenským dianím a aktuálne témy, ktoré hýbu svetom. Konzumná spoločnosť, jej zrod a vývoj, pre mňa znamenajú zaujímavý pohľad na rozvoj society, ktorá dospela do hyperkonzumnej doby 21. storočia.
Po mnoho rokov je oblasťou záujmu spotrebiteľského výskumu aj módne oblečenie. Vplyv materializmu a prehnaný záujem o vlastný obraz sa pretavuje do spotreby módneho tovaru. Konzum predstavuje akýsi spoločenský a ekonomický poriadok, ktorý však nabáda na zisk a spotrebu tovaru v stále väčšom množstve. S priemyselnou revolúciou, no najmä však počas 20. storočia, viedla masová výroba k nadprodukcii. Tak sa stalo, že ponuka tovaru a služieb predbehla dopyt spotrebiteľov. Z tohto dôvodu sa výrobcovia zamerali na reklamu. Rozvíjali sa reklamné stratégie, ako napríklad nášivky na módnom tovare, otváranie obchodných centier, ponuka rôznych pridružených aktivít, atď. V knihe od ekonóma a sociológa Thorsteina Veblena, ktorá vyšla v roku 1899 pod názvom Theory of Leasure Class sa opisuje vznik konzumu, triedne rozdelenie spoločnosti a pracovné povinnosti súvisiace s príslušnosťou ku danej vrstve, či pohlaviu. Je zarážajúce, že ešte v tomto období bola verejnosť natoľko roztrieštená a vďaka emancipačným hnutiam sa societa postupne demokratizovala.
Po prvotnom výbere diel bolo treba prezrieť ich stav a zvážiť možnosti reštaurovania niektorých olejomalieb. Z nášho depozitára sa za účelom tejto výstavy reštaurovali dve olejomaľby, jedna menších rozmerov od Elemíra Halásza-Hradila a jedna od neznámeho autora, dielo stredných rozmerov. Naša reštaurátorka Mária Kužidlová po konzultácii zvážila reštaurátorské postupy a diela ošetrila tak, aby sa na výstave dali prezentovať.
Výpožičky zo slovenských inštitúcií nepredstavovali veľké ťažkosti pre logistiku projektu, naopak však vypožičiavanie diel zo zahraničia počas uzatvárania hraníc kvôli pandémii nie je úplne jednoduchým počinom. Dve diela od maliara Istvána Csóka sa po dlhom dohadovaní mohli z nadácie Kogart v Budapešti priviezť k nám na Alžbetinu ulicu. Všetky podmienky výpožičiek umeleckých diel, ako aj logistiku vybavuje náš kolega Valér Bakajsa, ktorému by som sa veľmi rada touto cestou poďakovala.
Výstava nie je dielom jednotlivca, nie je dielom kurátora, či umelca. Je to kolektívna snaha všetkých, čo na výstave participujú a preto som veľmi rada, že náš tím Východoslovenskej galéria pracuje spoločne na projektoch a každý svojou odbornosťou, snahou, entuziazmom prináša svoje know-how a pridanú hodnotu. Takisto by som sa rada poďakovala Košickému samosprávnemu kraju za finančnú podporu.
K výstave bol vydaný rovnomenný katalóg, do ktorého prispela odborným textom pani Eleonóra Blašková, ktorá pracuje v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach a venuje sa nielen bibliografickému spracovaniu významných Košičanov a osobností pôsobiacich v minulosti v našom regióne, ale taktiež sa zaujíma o divadelnú kultúru, kostýmy a hereckú spoločnosť. Jej prínosný text v katalógu k výstave opisuje módny priemysel a výrobu v Košiciach na prelome storočí. Môj článok bol orientovaný všeobecnejšie na dejiny odievania na prelome 19. a 20. storočia. Stručne mapuje vývoj odievania nielen dám, ale aj pánov a poukazuje na otázky konzumu a zrovnoprávňovania na základe odevu. Takisto sa venuje výtvarnému umeniu v období Belle Epoque.
Štefánia Ďuricová
