Imrich Groško (1938 – 2002) bol prvým kvalifikovaným historikom umenia na východnom Slovensku. Pracoval dlhé roky vo Východoslovenskej galérii, od svojho nástupu v roku 1961 až do predčasného odchodu na dôchodok v roku 1992. Východoslovenská galéria, založená v roku 1951, je ako inštitúcia, ktorá vyvíja odborné, prezentačné a výskumné aktivity nerozlučne spätá s osobnosťou Imricha Groška. Tento text je venovaný Imrichovi Groškovi, ako významnému človeku nášho regiónu – ako nášmu predchodcovi, ktorý položil základy vysokej a kvalifikovanej odbornosti v našej inštitúcii, ale aj ako inšpiratívnej osobnosti pre našu mladšiu generáciu.
Môže sa nám javiť, že osobnosť Imricha Groška nie je tak známa širokej laickej verejnosti. Pre odbornú verejnosť a kultúrnu obec je však Groško dobre známym a zvučným menom. Dovolím si menšiu analógiu. Každá epocha má svoje veľké osobnosti. Pre medzivojnové Košice je to v oblasti kultúry nepochybne riaditeľ Východoslovenského múzea Josef Polák – horlivý podporovateľ umenia a neúnavný propagátor kultúry. Pre obdobie po roku 1945 je takou osobnosťou na poli kultúrneho sveta Imrich Groško. To, čo pre Slovenskú národnú galériu znamená historik umenia Karol Vaculík, to pre Východoslovenskú galériu symbolizuje Imrich Groško. Jeho 31 ročný pracovný úväzok vo Východoslovenskej galérii urobil z tejto inštitúcie renomovanú a úspešnú galériu umenia. Groško začal v galérii pracovať najskôr ako kunsthistorik, neskôr bol vedúcim historikom umenia a vedúcim oddelenia výskumu a dokumentácie. Počas svojej profesijnej kariéry bol kurátorom, resp. ako sa hovorilo za socializmu, komisárom 150 výstav, ktoré pripravil v galérii, ale aj v rámci iných regionálnych, či zahraničných spoluprác. Vyštudoval dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave (1956 – 1961) a prakticky hneď po škole sa vracia na východné Slovensko a začína jeho pôsobenie vo Východoslovenskej galérii. Aj preto mu pristal prívlastok prvý kvalifikovaný historik umenia na východnom Slovensku, pretože v tom čase tu žiadni takí neboli. A to, že bol naozaj kvalifikovaný vypovedá aj o jeho systematickej kunsthistorickej práci, ktorá dnes tvorí významnú časť archívnych materiálov nášho Dokumentačného centra. V 70. rokoch sa venoval aj pedagogickej činnosti na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Okrem výstavníckej činnosti sú nesmierne prínosné aj jeho publikačné aktivity. Napísal desiatky sprievodných katalógov k výstavám a odborných publikácií. V roku 1980 vydal publikáciu Košice vo výtvarnom umení k rovnomennej expozícii, ktorú pripravil o meste Košice z vybraných diel fondu Východoslovenskej galérie. Veľkú dokumentačnú hodnotu majú aj jeho súpisy výstav, ktoré sú dodnes cennou a často aj jedinou pomôckou pre výskumníkov v oblasti výstavného života v Košiciach a Prešove. Bol členom redakčných rád, rôznych vedeckých výborov a členom akvizičných komisií v niekoľkých zbierkotvorných inštitúciách. Jeho kunsthistorická práca sa sústreďovala najmä na dokumentáciu umenia 19. storočia – popísal tzv. okruh levočskej školy, systematicky doplňoval kolekciu 19. storočia o nové prírastky a faktografické poznatky. Venoval sa aj košickému okruhu 20. rokov 20. storočia, ktorý dnes poznáme pod názvom Košická moderna, ale zároveň dokumentoval aj súdobé výtvarné prejavy.
Na Imriška, ako ho zvykli nazývať jeho kolegovia a priatelia, si pamätníci spomínajú ako na rozvážneho a poctivého človeka, ktorý vedel vždy poradiť a byť diplomatický nielen v práci, ale aj v civilnom živote. Jeho dlhoročná práca zanechala dôležitú stopu v dejinách výtvarnej kultúry. Je odrazom zbierkového fondu galérie, výstavných a výskumných činností, na ktoré dnes môžeme nadväzovať. Jeho práca je metodickým odrazom takmer každej aktuálne riešenej témy v rámci vedecko-výskumnej činnosti súčasnej generácie kurátorov. Jeho osobnosť si pripomíname v období 70. výročia založenia Východoslovenskej galérie.
Autor: Miroslav Kleban
