trvanie výstavy: 15. apríl – 18. mája 2021
online otvorenie výstavy: 15. apríl 2021
kurátor: Miroslav Kleban
Slovenský inštitút v Budapešti, Szlovák Intézet, Budapest, Rákóczi út 15, H - 1088, Budapešť VIII
Výstavný projekt realizovaný ako kultúrny dialóg reflektujúci spoločnú historickú pamäť a regionálne súvislosti, predstaví verejnosti osobnosť košického výtvarného života, uhorského maliara, literatúrou často označovaného za prvého moderného maliara na území dnešného Slovenska. Konštantín Kővári-Kačmarik študoval v rokoch 1902 – 1906 v Budapešti (prof. Hegedüs, Edvi-Illés, Székely). Na jar roku 1907 sa Kővári zúčastnil výstavy Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia v Budapešti, kde získal za svojich sedem vystavených diel štátne štipendium baróna Adolfa Kohnera a Nadányiho cenu, čo mu umožnilo uskutočniť finančne náročnú študijnú cestu do umeleckej kolónie v Szolnoku
a neskôr toho roku do Paríža.
Po absolvovaní študijných ciest sa vracia do Košíc, kde naplno rozvíja princípy impresionizmu, symbolizmu a secesie, venuje voľnej tvorbe a úžitkovej grafike. Kővári si vytvoril vlastný špecifický výtvarný program postavený na princípoch luminizmu presahujúceho prchavé vnímanie impresionistických praktík. Jeho osobnosť definuje prelom 19. storočia a 20. storočia, snahy pozitivistickej filozofie a zmeny nazerania na vonkajší svet, ktorý bol stále aktívnym zdrojom umeleckých inšpirácií uplatňujúcich sa napríklad v legendárnych umeleckých kolóniách (Szolnok, Nagybánya, Kecskemét). Vo svojej tvorbe sa venoval olejomaľbe, no zaujímavá je jeho autorská technika suchého pastelu na lúpanej lepenke, ktorá je špecifická v invenčnom prístupe k podkladovému médiu a prekračuje tak možno už v tom čase prekonaný impresionizmus a prináša do stredoeurópskeho umenia expresívnejšiu vizualitu porovnateľnú s prejavmi vtedajšieho európskeho symbolizmu a expresionizmu. S odvolaním sa na symbolizmus a secesnú štylizáciu v jeho tvorbe sú zaujímavým príkladom tušové miniatúry podané až arabeskovým rukopisom hraničiacim s karikatúrou. Tieto práce na papieri sú vyjadrením dobovej módy, ale aj vlastnej, akejsi biblickej spirituality a odrazom autorových vlastných vzťahov tajuplného, vlastného mysticizmu duše človeka, nachádzajúceho sa nielen na časovom ale aj mentálnom (spoločenskom) prelome vekov sveta, ale aj prelome vlastného bytia. Tušové skice sú zaujímavým fragmentom odnože expresionizmu, pripomínajúce dusivú, pochmúrnu, či nostalgickú atmosféru kompozícií nórskeho expresionistu Edvarda Muncha.
Práve tieto tušové miniatúry zo zbierok Východoslovenskej galérie sú predmetom spolupráce medzi galerijnou inštitúciou a Slovenským inštitútom v Budapešti vo výstupe komorného výstavného projektu. Východoslovenská galéria v Košiciach disponuje najväčším počtom Kőváriho diel, niektoré ďalšie diela sú v zbierke Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy, či Šarišskej galérie v Prešove. Konštantín Kővári-Kačmarik je spolu s ďalšími košickými maliarmi Elemírom Halászom-Hradilom a Antonom Jaszuschom radený k progresívnej vlne tzv. skorej moderny, odrážajúcej sociálno-kritické aspekty maliarstva pred rokom 1918, ktoré o pár rokov neskôr vyformovali multietnickú skupinu výtvarníkov v medzivojnovom období známou pod názvom Košická moderna.
