Umenie Podkarpatskej Rusi 1919 – 1938 / Československá stopa

otvorenie výstavy: 2. 10. 2019 o 18:00
trvanie výstavy: 3. 10. 2019 – 23. 2. 2020
Východoslovenská galéria, Alžbetina 22
kurátor: Miroslav Kleban

Výstavný projekt so zameraním na maliarstvo a sochárstvo Podkarpatskej Rusi v rokoch 1919 – 1938 prezentuje umeleckú produkciu krátkej periódy dvadsiatich rokov, kedy bolo územie Podkarpatskej Rusi súčasťou nového štátneho útvaru Čechov a Slovákov. Výstave predchádza vedecko-výskumná a bádateľská práca, ktorá sa zameriava na dejiny medzivojnového obdobia v konfrontácii s košickou a európskou modernou.

Vytvorená kolekcia diel predstaví verejnosti, okrem klasikov podkarpatskej školy (Bokšaj, Erdélyi, Manajlo) i doposiaľ menej známych lokálnych autorov, ktorý sa pohybovali na českej, slovenskej a ukrajinskej kultúrnej scéne (Špálová, Virágh, Beregi, Hromnický, Pokorný, Mondičová, Kulec, Příhoda, Angyal, Fiala, Hudeček). Okrem umelecko-historickej analýzy diel jednotlivých protagonistov sa koncepcia výstavy bude mierne opierať aj o zložité dejinné skutočnosti, ktoré formovali spoločenské, kultúrne a politické pozadie daného regiónu. Súčasťou výstavy budú dobové fotografie a rôzne archívne materiály, ktoré budú paralelne ilustrovať život v Košiciach a Užhorode, ako významných kultúrnych centier východnej časti prvej republiky. Výstava zároveň reaguje na sté výročie pripojenia územia Podkarpatskej Rusi k Československu, ktoré si pripomíname v roku 2019. Ambíciou projektu je prierezovým štýlom predstaviť širokej verejnosti doposiaľ málo prebádanú oblasť našich dejín umenia a integrovať tak umenie Podkarpatskej školy do československého dejepisu umenia. Pripravovaná odborná koncepcia výstavy sa opiera o pokračovanie projektu Košickej moderny. Viacerí predstavitelia medzivojnovej stredoeurópskej moderny svojimi aktivitami prispievali k utváraniu kultúrneho života na Podkarpatskej Rusi (Foltýn, Schiller, Benka, Alexy). Protagonisti podkarpatskej školy, ktorá vznikla v Užhorode a ich kultúrne aktivity sú vhodnou paralelou k vzdelávacím činnostiam v Košiciach (Krónova škola) a v Prahe (Ukrajinské štúdio) v medzivojnovom období.

Krátka epizóda spoločného štátneho útvaru Čechov, Slovákov a Rusínov zanechala v česko-slovenskom umení (literatúra a výtvarné umenie) nezmazateľnú stopu, ktorej inšpiráciu nachádzame práve v etnografickom, topografickom a folklórnom prostredí územia Podkarpatskej Rusi. Predmetná téma má silný edukačný potenciál a populárno-náučným štýlom predstaví verejnosti doposiaľ málo, resp. vôbec neprezentované umenie v širších, nadregionálnych súvislostí.

No Comments Yet.

Leave a comment