Vernisáž: 14. 5. 2024, 18.00
Kurátorky: Viera Ballasch Dandárová, Katarína Nádaská
Trvanie výstavy: 15. 5. 2024 – 20. 10. 2024
Sieň C, Hlavná 27, Košice
Výstava má spolu s interaktívnym a edukačným rozmerom aj výrazný umelecko-historický akcent, ktorý tvorí jej tematický výklad a prepája všetky štyri časti do jedného celku. Interaktívne exponáty pochádzajú z predchádzajúcich výstavných projektov VSG. Každý z nich nazerá na výtvarné dielo osobitým spôsobom, zakaždým s úsilím priblížiť jeho kontext a dôvod, prečo sa ocitol v rukách reštaurátora. Umelecko-historický rozmer diel je tak prepojený s technicko-reštaurátorským aspektom a edukačno-interaktívnym zážitkom. Interpretácia výstavy posúva umelecké diela do roly rozprávačov nielen o výtvarnej minulosti, ale predovšetkým o námetoch súčasnosti, zároveň približuje prácu galérie a starostlivosť o jej zbierku. Prepája pritom svet návštevníka so svetom galérie, ktorá ho pozýva k zážitku, hre a kladeniu otázok. Výstava je rovnako výpoveďou o projektoch, skúsenostiach a vzťahoch galérie nadobudnutých v uplynulých rokoch, počas ktorých sa diela reštaurovali, digitalizovali a prezentovali s cieľom ich sprístupnenia a terajšieho uvedenia v rámci atraktívnej výstavy pre čo najširšie publikum, mládež, zdravotne znevýhodnených a rodiny.
Prvý zo štyroch okruhov výstavy otvárajú „Rituály nášho života“, kde sa nenápadne z bežných denných opakujúcich maličkostí postupom času stávajú naše rituály, pri ktorých sa cítime príjemne a sčasti bezpečne. S rituálmi sa stretávame už od praveku. Spájajú sa s ochraňovaním, vzývaním rôznych božstiev či liečiteľstvom. Ich spoločným spojivom je priestor jaskyne, ktorá už od nepamäti slúžila ako prvé obydlie, miesto úkrytu, turistická atrakcia či liečebňa. Práve dielo od „Ignáca Klimkoviča, V kvapľovej jaskyni“ spracované do dotykovej hravej interaktívnej podoby a zároveň do reliéfne vypracovanej verzie, nám nielen na ohmat pre nevidiacich návštevníkov*čky ponúka témy ako zmena prírodnej krajiny v dejinách času, prvé obydlia a prehistorické tvory (Štefan Prukner, Kde hľadať pobrežie, 1966) či vznik prvého turizmu.
Okruh s názvom „Boj o moc“ reprezentuje dielo od Imricha Greguša s názvom „Verbovačka“. Prenáša nás do obdobia nepokojov pred prvou svetovou vojnou v Európe, kde sa postupom času na seba nabaľovali rôzne politické konflikty a vznikalo napätie, ktoré vyvrcholilo vojnou svetových mocností. Z poučenia dejín je nám známe, že pocit strachu, neistoty, nenávisti - ktorú v ľuďoch môžu vzbudzovať propagandistické kampane z veľkej časti stavajúce na nepodložených a neoverených informáciách, neprinášajú žiadny prospech. Umelecké diela na výstave sú prostredníctvom ich autorov*iek častokrát svedkami*yňami doby, v ktorej žili alebo mali zámer ju sprítomniť. Tatárske nájazdy (Margita Balšianková, Povesti z dávnych vekov, 1984), obdobie prvej a druhej svetovej vojny, okupácia Československa, studená vojna a všadeprítomná atómová hrozba (Orest Dubay, Nie! I., 1978), umelec ako frontový maliar a odvážny svedok danej doby - to sú témy, ktoré prehovoria cez diela v druhej časti výstavy.
Cez okruh „Kultúrne dedičstvo, čo po nás ostane“ sa dostávame k potrebe ochrany, reštaurovania a uchovávania umeleckých diel. Profesia reštaurátora*ky nie je vo všeobecnosti veľmi známa. V rámci pedagogických skúseností so študentstvom sa stáva, že toto náročné a odborné povolanie sa úsmevne zamieňa s prácou v reštaurácii. Dielo „Dáma“ od Konštantína Köváriho-Kačmarika bolo pred jeho reštaurovaním nerozpoznateľné a vážne poškodené. Na výstave už môžeme vidieť precízne zreštaurované dielo Ľudmilou Zozuľákovou, ktorá v príbehu 6 rokov zreštaurovala približne 80 diel. Tie boli poškodené požiarom galérie v roku 1985. Prostredníctvom diela „Dáma“ sa tretí okruh výstavy zameriava nielen na nevyhnutné ochraňovanie a prezentáciu kultúrneho dedičstva, ale aj na odievanie dám v priebehu rozmedzia zhruba 150 rokov. Motív ženy a jej zovňajšku je bohato zastúpený aj v zbierkach VSG.
Posledný okruh výstavy s názvom „Sila vôle“ je aj preto venovaný ženám. Dielo „Madona z Ruskinoviec“ od neznámeho spišského rezbára z obdobia stredoveku je zobrazením Panny Márie so synom Ježiškom v náručí. Obraz matky a dieťaťa ostáva aj po storočiach takmer rovnaký a umenie nám v ňom zanecháva správu o sile ženy. Sila jej vôle prekonáva prekážky. Spája nehu a vytrvalosť aktívne meniť svet k lepšiemu. Atribúty života, práce, krásy, ale aj utrpenia a obety skladajú mozaiku ženy vo výtvarnom umení od stredovekých rezbárov po súčasných maliarov*ky. Začiatok takmer každého ľudského života sa spája s nežným dotykom matkiných rúk, objatím a ochranným hniezdom (Albín Brunovský, Chvála zamotaných snov, VI., 1985), v ktorom vyrastáme. Atribúty žien sa však počas života menia. Niekedy sú podmienené prostredím, v ktorom vyrastáme, napríklad atribút žehličky (Juraj Collinásy, Pri žehlení, 1953), kuchynskej varešky, poľnohospodárskych pracovných nástrojov či samotných expresívnych silných rúk, s ktorými žena ťažko pracuje (Anton Jasusch, Pracovný motív, 1958 – 1960). Niekedy sú prejavom sily vôle a potreby byť vzdelaná, mať prehľad a kriticky nazerať na vtedajšiu alebo aj terajšiu spoločenskú situáciu - to je zhmotnené v atribúte knihy. Ruža ako atribút dobročinnosti prislúchajúci svätej Alžbete, patrónke Košíc, uzatvára posledný okruh výstavy.
Cez ochranu kultúrneho dedičstva a témy jeho zachovania pre budúce generácie, reštaurovanie diel poškodených požiarom v galérii v roku 1985 či namáhavú a zdĺhavú prácu reštaurátoriek*ov pootvára výstava dvere do sveta reštaurátorského ateliéru a umožňuje vidieť výtvarné diela cez bežne neprístupnú optiku. Ich zadné strany, poškodené časti a odkryté vrstvy ukrývajú mnoho zaujímavých príbehov, ktoré môžeme spoznať prostredníctvom interaktívno-edukačnej výstavy „Zachránené na dotyk“.
Súčasťou výstavy je aplikácia VSG, kde sa prostredníctvom načítania si QR kódov dozviete niečo viac o nosných dielach priamo vo výstave alebo aj z pohodlia svojho domova. Ponúkame aj verziu aplikácie v angličtine. Pre staršiu generáciu a slabozrakých sme pripravili manuál k výstave, ktorý je umiestnený v dvoch jazykových mutáciách pri vstupe do výstavy. Dotykové faksimile stredovekých svätíc Barbory a Kataríny, reliéfy nosných diel umiestnené na naklonených podstavcoch s Braillovým písmom sú vytvorené nielen pre nevidiacich návštevníkov*čky. Sú prístupné na dotyk pre každého. Online sprievodca s názvom „Zachránené na dotyk“ je určený pre študentstvo a ponúka sa voľne na stiahnutie priamo na webstránke galérie. Poslúži na skvalitnenie vyučovacieho procesu a dá sa použiť pri práci s interaktívnou tabuľou.
Online sprievodca výstavou:
Výstava „Zachránené na dotyk“ je podporená Fondom na podporu umenia.
