Umením a slovom, kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove – koncepcia výstavy a jej prínos

Výstavný projekt Umením a slovom vznikal v kontexte dlhodobejšej spolupráce Východoslovenskej galérie a Opátstva Rádu premonštrátov v Jasove. Od roku 2018 sa na viacerých výstavách galérie objavovali diela zo zbierky opátstva, ktoré boli v minulosti ako konfiškáty súčasťou zbierky galérie a teda aj týmto spôsobom formovali dejiny galerijného zbierkového fondu. Otvorená spolupráca zo strany premonštrátov vytvorila priestor na diskusiu o kultúre a historickom dedičstve, ktoré prepája náplň pracovného nasadenia ako opátstva tak galérie.

Antagonizmus, ktorý by mohol ostať po negatívnej dejinnej skúsenosti totalitného narábania s kultúrou, jasne prekonala pozitívna snaha až zvedavosť spoznať aktuálne možnosti spolupráce a stav, v akom sa nachádzajú diela po ich navrátení rádu. Otvoril sa tak priestor, ktorý ukázal mnoho spoločných menovateľov a ich pojítkom sa stalo kultúrne dedičstvo, jeho prezentácia, manažment a ochrana.

Opátstvo Jasov

Opátstvo Jasov, foto: Emil Vaško

Keďže je rok 2021 obdobím pripomenutia si 900. výročia založenia Rádu premonštrátov sv. Norbertom zo Xantenu v údolí Premontré vo Francúzsku na Vianoce v roku 1121, opátstvo oslovilo Východoslovenskú galériu s návrhom usporiadania výstavy. Spolupráca bola postavená na spoločnom cieli – verejnej prezentácii dlhodobo neprístupného kultúrneho dedičstva. Od stredoveku cez obdobie baroka až po likvidáciu rádu v roku 1950 vybudovali premonštráti v Jasove bohatú zbierku umenia, knižnej kultúry a architektonických pamiatok. Interpretačnou rovinou výstavy je dochovaná umelecko-historická zbierka, predstavená v širších kontextoch dejín rádu od stredoveku po súčasnosť.

Prvotným konceptom výstavy bolo najmä predstavenie diel výtvarného umenia a to predovšetkým tých, ktoré tvorili súbor konfiškátov v zbierke galérie, čo malo ukázať prepojenie oboch subjektov. Počas výskumu a obhliadok jasovského konventu sa však ukázal omnoho väčší potenciál k prezentácii na výstave. Muzeálny akcent, ktorý mal spočiatku ako kontext doprevádzať umelecko-historický výklad, sa stal plnohodnotnou súčasťou výstavnej inštalácie. Koncepcia výstavy tak spočíva v prezentácii kultúrneho dedičstva premonštrátov v Jasove v celej jeho „šírke a dĺžke“ s priestorom pre všetky hlavné okruhy  – výtvarné umenie, knižničná kultúra, archívne dedičstvo, paramenty a architektúra. Multidisciplinárny prístup spojil viaceré pamäťové inštitúcie a typy fondov (archívy, knižnice, múzeá), aby priniesol komplexný pohľad na centrálnu tému a predostrel širokej i odbornej verejnosti súvislý vhľad do jednotlivých celkov bohatého kultúrneho dedičstva Rádu premonštrátov v Jasove. Vzhľadom na obsiahlosť problematiky sme si vymedzili ako predmet prezentácie predovšetkým konvent v Jasove s nevyhnutnými kontextuálnymi presahmi aj do dejín ostatných kláštorov uhorskej cirkárie.

Príprava výstavy prebiehala súbežne vo viacerých oblastiach. Kľúčové boli obhliadky kláštorného komplexu, knižnice a kostola, spolu s konzultáciami otázok u odborných pracovníkov opátstva, najmä Jozefom Vaškom, asistentom opáta, Veronikou Timuľákovou, knihovníčkou-historičkou a Katarínou Havasiovou, reštaurátorkou. Zároveň prebiehal archívny a historický výskum, heuristika k téme a spolupráca s kolegami z krajského pamiatkového úradu, archívov, knižníc, múzeí a galérií, odkiaľ boli umožnené výpožičky zbierkových predmetov na výstavu. Dôležitou súčasťou prípravy bolo reštaurovanie diel, trvajúce približne rok. Viaceré diela prešli základným konzervátorským ošetrením, ale taktiež komplexným reštaurátorským zásahom v ateliéri reštaurátorky Kataríny Havasiovej. Na reštaurátorskej príprave diel na výstavu sa veľkou mierou podieľala aj Mária Kužidlová, reštaurátorka galérie, ktorá tiež diela rámovala. 

Archív Rádu Premonštrátov - Opátstvo Jasov

Archív Rádu Premonštrátov - Opátstvo Jasov, kostol - hlavný oltár, krst Krista Jánom Krstiteľom

Archív Rádu Premonštrátov - Opátstvo Jasov

Súbor vystavených artefaktov tvorí finálny počet 115 kusov. Je zložený predovšetkým z predmetov v majetku rádu, následne bola časť predmetov zapožičaná z inštitúcií, ktoré majú predmety opátstva v depozitárnej správe. Niekoľko jednotlivým na výstave pochádza priamo zo zbierok inštitúcií a úzko súvisia s premonštrátskym kontextom, preto sa na výstave uplatnili. Rozdelenie častí kultúrneho dedičstva premonštrátov po zrušení rádu počas Akcie K v apríli roku 1950 bolo razantným zásahom do pôvodnosti a celistvosti skúmanej zbierky, čo je citeľné dodnes. Vystavené predmety sa tak prvýkrát od týchto udalostí stretávajú opäť v spoločných premonštrátskych súvislostiach ako náznak narušeného celku.

Inštalácia výstavy kopíruje základné okruhy kultúrneho dedičstva rádu, no zároveň ich vzájomne prepája a kontextualizuje. Napríklad diela s tematikou zátišia „natura morta“ z 18. storočia prezentuje v nadväznosti na hospodársku mapu majetkov opátstva z rovnakého obdobia, čím prepája záujem o žáner zátišia s tematikou prírody s praktickým fungovaním opátstva v oblasti lesníctva, poľovníctva a hospodárskej činnosti, čo sa odrážalo aj v mobiliári interiérov. Prezentácia historických kníh, stredovekej pergamenovej listiny, pečatidiel či paramentov prestavovala výzvu pri príprave výstavného fundusu, nakoľko podobné predmety v galérii nebývajú vystavované. V réžii galérie tak boli na mieru vyrobené vitríny a prispôsobená celá architektúra výstavy. Dôraz sa kládol na vizuálny efekt, zohľadňujúci autenticitu predmetu a jeho ochranu. Farebným akcentom sa stala svetlomodrá farba ako farba typická pre habit uhorskej cirkárie premonštrátov. 

Výstupom z výstavného projektu je tiež katalóg (sk-en) s odbornými štúdiami, ktoré mapujú hlavné okruhy prezentované výstavou. Spojil sa tak tím deviatich odborníkov z rôznych oblastí historických vied a prináša pre súčasnú historiografiu najnovší výklad k problematike dejín konventu, jeho architektúry, historickej knižnice, archívnych dokumentov a umelecko-historickej zbierky. 

Názov výstavného projektu „Umením a slovom“ sa snaží postihnúť 900. rokov pôsobenia rádu a tiež jeho takmer 850 rokov dlhé pôsobenie v Jasove. „Umenie“ charakterizuje nielen výtvarné umenie, ale aj citlivosť na to, čo je kvalitným a ušľachtilým prejavom činnosti človeka. „Slovo“ odkazuje na duchovné pôsobenie rádu, na jeho kultúru, ktorá nebola prvoplánová, ale odkazovala na overené najstaršie hodnoty a na kontinuitu, ktorá zabezpečovala jasné prepojenie od stredovekej duchovnosti po súčasnosť. V zmysle mníšskeho vyznania nasledovania Boha – Discernere Dio bola práve toto cesta premonštrátskeho rádu, ktorou napĺňali tento imperatív mníšskeho spôsobu života. Premonštrátske „umenie a slovo“ zároveň významne obohatili aj vývoj sekulárnej kultúry a umenia, čím je prezentácia na pôde Východoslovenskej galérie príspevkom k spájaniu síl a príkladom dobrej praxe pri prezentácii kultúrneho dedičstva Slovenska.

Katarína Nádaská

Comments are closed.